FURIA „Ksiezyc Milczy Luty“, Pagan Records, CD´16, POL

Zas len musím so sklopenými ušami priznať, že s FURIA sa stretávam až teraz, pri piatom albume „Ksiezyc Milczy Luty“ a trpko môžem zas ľutovať, že takáto paráda sa nedostala do môjho top 2016, ale život je už taký. FURIA vznikla v roku 2003 v Katowiciach ako Black Metalová kapela, keďže som ich staré nahrávky doteraz nepočul a musím to samozrejme napraviť, neviem na koľko ortodoxní vo svojich začiatkoch boli. Spomínam to preto, lebo ich prevedenie tohto umenia čierneho Metalu je zvlášť neobvyklé a znepokojujúce. Kapela pozostáva z piatych členov, každý z nich si prešiel nejednou kapelou aby sa nakoniec všetci postretali vo výnimočnom zložení ako FURIA. Štyroch členov najviac spája kapela Massemord, druhý gitarista sa taktiež motal vo veľa zoskupeniach, poviem vám, tie poľské kapely sa tuším učia v tomto od Švédov. Zoberme si len Nihila, ktorý sa podieľal na nahrávaní basy, bicej mašinky, vokáloch, gitare, samploch! Nie, FURIA nepoužívajú automat na bicie bežne, majú aj živého bicmana a okrem toho ďalších dvoch gitaristov a samozrejme taktiež basáka, už z tohto vidno o ako ambiciózny a kreatívny spolok ide. Nie je Black Metal ako Black Metal a hlavne nie v hlavách týchto odpadlíkov. Ak máte radi úplne netradičné a pošahané postupy v tomto žánri, nevadí vám viac experimentov a bizarnosti, nemali by ste túto nahrávku rozhodne obísť. Niekedy mám skôr FURIU označiť ako Avantgardný Metal, než Black Metal. Kapela sa absolútne vzdáva akýchkoľvek ortodoxných tendencií, smerujú skôr k úplne niečomu novému, nepoznanému. Musím napísať, že počúvanie týchto majstrov mi jednoducho vyrazilo dych, skladby sú inovatívne, do určitej miery progresívne, ale aj čudácke a temné zároveň. Kapela si z BM berie len surovosť a agresivitu, vôbec sa nepúšťajú do klepačiek v tempách a viac ich fascinujú rôzne Avantgardné psychadelické riffy, než besniace tremolá. Niektoré skladby ani nemožno nazvať priamo Metalom, pretože obsahujú príliš veľa nemetalových prvkov, aj keď atmosférou je to stále a vždy skľučujúce, tajomné. Niekedy pri počúvaní som sa prichytil pri tom, akoby som počul fúziu zvláštneho Black Metalu prepojeného s Twin Peaks, ak ste videli tento nekonečne dokonalý seriál, určite viete čo mám na mysli. V ich hudbe sa stretávam s mnohými psycho elementmi, niektoré časti sa dosť prikláňajú k tzv. Dark Jazzu, Noir Jazzu a podobne, pre priblíženie kapely ako Dale Cooper Quartet & The Dyctaphones, The Kilimanjaro Darkjazz Ensemble, Bohren & Der Club of Gore, alebo Heroin And Your Veins. FURIA sa ale nesnažia tieto kapely napodobňovať, ani hrať niečo veľmi podobné, používajú len určité prvky typické pre tento štýl, pridávajú mnoho svojich vízií, hrajú sa viac s elektrickými gitarami, šialenstvom a bizarným divadlom. V ich hudbe sa prelína toľko zvláštnych emócii, má to tak naliehavú atmosféru, že z toho celkove vzniká niečo viac než HUDBA. Najuchvacujúcejšie sú tie zvratové pasáže, kedy napr. skladba začne úplne v relaxačnom tempe, červené závesy, sochy šialenstva, dym, snové vízie a zrazu skladba prirodzene prebehne na druhú stranu Black Metalu, ale akého! Taká je napr. Tam jest tu, ten názov hovorí úplne jasným jazykom a za všetko, taktiež opačný príklad, skladba začne v Black Metalovom psychadelickom rozpoložení a postupne sa presúva do niečoho čudného, ťažko to zaškatuľkovať a ohraničiť, ale na čo? Hudba by mala byť aj o takomto prejave slobody. Najúžasnejšie na tom je, že kapela nemá problém sa kvalitne prejavovať ani v tvrdom Metalovom duchu, ani v tom Avangardnom, teatrálnom. Všetky polohy s ktorými sa tu stretávam, sú majstrovsky zvládnuté, a nie sú to len mnou načrtnuté dve. „Ksiezyc Milczy Luty“ je komplexným a multi žánrovým albumom, v ich hudbe ťažko predvídať, všetko sa mení v pochode, za jazdy, z nočnej mory prechádzame do drogového šialenstva kde možno zažiť čokoľvek a nič, poodhaľte čo sa skrýva za červenými závesmi. Možno uvidíte seba samých z inej perspektívy, možno uvidíte toho, koho ste nikdy nepoznali, ale dôverne ho poznáte, možno to všetko zhorí v plameni sviečky. Opisovať jednotlivé skladby, alebo pasáže by bolo šialenstvo, deje sa tu toho tak veľa, že to sa jednoducho opísať nedá, treba len počúvať a nechávať sa unášať vnútornými pocitmi. Ak by si niekto náhodou myslel, že ich Metalové pasáže už musia byť značne zdeformované, bude sa mýliť, budete sa čudovať aké peklo dokážu rozpútať! Sám sa čudujem, že kapela takýchto kvalít je ešte pomerne neznámym pojmom, na druhej strane je ich hudba dosť ťažko stráviteľná, náročná. Wow, nahrávka stále rastie každým počúvaním, aj keď si ju pustím po čase, stále niečím prekvapuje a udivuje, tomu hovorím husársky kúsok!