GERYON „The Wound And The Bow“, Profound Lore Records, CD´16, USA

O Amíkoch GERYON som sa podrobnejšie zmieňoval už pri predošlom debute „Geryon“, takže dnes vynechám zbytočné zoznamovanie, kto z akej kapely pochádza a podobne. Možno si na GERYON ešte pamätáte, kapela hrá neštandardný Death Metal, oni sami to nazývajú avantgardný Death Metal. Môže byť niečo na tom, táto kapela je úplne špeciálna tým, že vôbec nepoužíva gitary ale len basgitaru, bicie a vokály. Jeden by si mohol poklepkať po čele, že Death Metalu musí gitaru mať! Áno, ale pokiaľ chcete experimentovať a vytvoriť niečo nové a originálne, dá sa to aj bez. Nicholas McMaster sa pokúša z tohto nástroja vytiahnuť aj nemožné, ak dobre počúvam, použil rovno dve basy, jedna hrá akési podporné no i tak celkom krkolomné basové riffy a druhá slúži na vyššie a jasnejšie definovateľné tóny, ktoré v podstate tvora melodiku. Spodná basa slúži skôr na rytmiku a hutnosť. Problém s počúvaním môže mať veľa poslucháčov, pretože všetko ostatné znie ako Metal. Bicie sú celkom zložito odohraté, skoro až s jazzovou príchuťou, často tu dominujú aj klepačky a vokál Nicholasa určite pripomenie istého Luca z Gorguts! Basové harmónie sa od gitarových dosť líšia nech sa snažíte akokoľvek. Je mi jasné, že chlapi sa snažili vytvoriť tie linky tak, aby to znelo ako gitara, ale samozrejme napodobniť drive a skreslenie Death Metalovej gitary nie je len tak. A práve v tom je fígeľ celej nahrávky, dostať sa do tejto spletitej hudby a pochopiť to, čo chcel básnik povedať. Tak predovšetkým melodika je dosť odlišná a nie tak chytľavá ako pri gitarách, skôr by som hovoril o zvláštnych súzvučných basových harmóniách, kde nepanuje brutalita alebo agresivita, ale skôr tajomné mystično. Ono ani keď počúvate posledné diela Gorguts, taktiež si melodicky neprídete na svoje, ale neutíchajúca brutalita a hutnosť zložitých gitár predsa len vytvárajú iné dojmy a formu. GERYON často nechávajú znieť len nástroje a vokál sa často odmlčí na dlhšiu dobu, teda ide o akúsi polo inštrumentálnu fantáziu, ktorá hraničí často až s jazzom. Neviem či sa dá táto nahrávka úplne do detailu napočúvať, ja som počúval „The Wound And The Bow“ celkom poctivo a myslím, že to mám ako tak zvládnuté, no že by som poznal celý album so všetkými zákutiami, tým by som si nebol až tak istý. Album celkove pôsobí dosť abstraktne, niekedy môžete nadobudnúť až pocit improvizácie, že všetko čo sa tu deje je len hudba momentálneho nahratého okamihu. Po napočúvaní však zistíte, že napočúvať sa to do určitej miery dá, no ak aj album dôkladne napočúvate, skladby nedisponujú tak silnými momentmi, že by sa vám neskôr v mysli vynorili nejaké skladby. Možno si spomeniete na nejakú linku so zaujímavou melodikou, ale prehrať si celý song v hlave je prakticky nemožné. Preto patrí môj obdiv týmto dvom šialencom, sám nechápem ako to dokážu hrať, komponovať a ak by to hrali ako live vystúpenie, asi by som pozeral so zvesenou sánkou. Na jednej strane to Metalom možno nazvať z určitých uhlov pohľadu, ale na druhú stranu, Metal gitary potrebuje. Dajme tomu, že by sa dalo povedať, že tvorba týchto dvoch majstrov znie podobne ako Gorguts, len bez gitary. Dokonca si myslím, že tento zaujímavý experiment by ocenil aj Luc Lemay, ak kapelu aj nepozná. Je dosť ťažké vyzdvihnúť aj jednotlivé skladby, skôr by som album chápal ako celok, kde všetko drží pohromade a nevyťahoval jednotlivé skladby. Album rozhodne odporúčam bádateľom a experimentátorom, ktorí chcú počuť nové dimenzie hudby. Kto má ale rád Gorguts a chápe ich zvláštnosť, je pravdepodobné, že aj GERYON vám môžu trafiť po správnej strune.