GRAVECODE NEBULA „Sempiternal Void“, Baneful Genesis Records, CD´13, USA
O GRAVECODE NEBULA sa toho veľa nepíše, nenápadná kapela zo Salt Lake City v štáte Utah, hoci členovia kapely hrali v mnohých taktiež neznámych kapelách, si minulý rok vydali konečne svoj debutový album. Logo kapely nevyzerá nijak zvlášť štýlovo ani vábne a obal tiež veľa toho nenaznačuje. No originalita sa nachádza skôr v ich hudbe, aj keď samozrejme nejde o nastolenie nového smeru v extrémnom Metale, ťažko kapelu k niekomu prirovnať. Zoberme si, že dnes väčšina kapiel kopíruje nejakú väčšiu, alebo veľkú kapelu, alebo sa z nej aspoň snaží vychádzať, či sa nechajú prirodzene ovplyvniť. U GRAVECODE NEBULA mi príde, akoby sa chlapi pustili do boja s vlastnými pocitmi a v skúšobni sa na nič extra nehrajú, hrajú to, čo z nich začne vypadávať a neriešia či sa ten riff na niečo podobá, jediné na čom záleží, aby celkový výsledok sprostredkoval pocity, nálady a atmosféru. A verte, že tento zámer im vychádza, gitarové motívy sú posadnuté mystrioznosťou, plné tajomstiev a temnoty, akási mozaika dávajúca zmysel po napočúvaní. Hudba samotná by sa dala charakterizovať ako Black / Doom, no myslím, že sklamaní budú ortodoxní fanúšikovia aj jedného aj druhého štýlu, nenachádzajú sa tu ani typické chladné BM tremolá, ani pocity neunášajú poslucháča do sfér smútku, alebo melanchólie. GN určite koketujú aj s Death Metalom, často pritláčajú na plyn a ich rýchle harašenie je celkom brutálne, lenže aj tu márne budete čakať na seversky podladené gitary, či americky ťažko znejúce sekačky či iné typickosti pre kov smrti. Ladenie gitár mi príde ale práve najcharakteristickejšie práve pre Death Metal, ale riffy sú už iná záležitosť, často používajú púšťané riffy, umne a zaujímavo. Melodicky sú na tom títo Američania dosť prepracovane, aj keď sa držia harmónii, vždy sú tu negatívne a temné pocity, práve táto melodika je tak silnou zbraňou, ale aj kompozícia! Skladby úplne prirodzene prechádzajú z pomalých ťaživých vibrácii do najzbesilejších krutostí, ktoré ale rozhodne nepôsobia barbarsky. Skôr by som povedal, že svoju brutalitu dokážu kontrolovať a udržať ju v normách temnoty, nesnažia sa zámerne znieť brutálne. Skladby naťahujú do siahodlhých časomier, priemer sa pohybuje tak okolo 10 minút a najdlhšia skladba Lunar Dionysan vás pohltí až na skoro 15 minút, najzaujímavejšie na tom je, že nudu som nepostrehol. Vedia v správny okamih prísť vždy s niečím novým, zaujímavým, či už sú to často používané key podmazy, alebo výpadok gitary na určitú chvíľu, alebo dlhšie melodické sóla. Klávesy sú niekedy zastreté v pozadí, inokedy sa prederú na povrch či už ako orgánová stena alebo psychadelické Hammondy. Celkove je ich hudba veľmi pestrá a rozmanitá, aj keď ako celok je nahrávka kompaktná a pre neznalcov extrémneho umenia zrejme príliš ortodoxná a jednotvárna. Bicie majú rozbitý zvuk na ktorý si ale možno rýchlo zvyknúť, práve tento element dodáva nahrávke určitú nečistotu, ak by bicie zneli kryštálovo čisto, atmosféra by sa v mnohých prípadoch vytratila. Blackgoat nie je žiaden kúzelník s paličkami v ruke, no svoje remeslo ovláda rutinne, vie si poradiť aj s klepačkami aj s pomalými Doom tempami, jeho hra je ale odpovedajúca celkovej nahrávke. Basgitara dostáva občas vlastný priestor, hlavne keď vypadne gitarová linka, inak sa celkove stráca v temnote, no to vôbec nevadí. „Sempiternal Void“ sa nesnaží šokovať šikovnosťou, rýchlosťou ani inými fintami zaujať ucho poslucháčove, snaží sa len preniesť vašu myseľ do iných sfér a to sa mu darí dobre. Zastavím sa ešte pri vokalistovi Zodiacovi, ten si svoje litánie spieva spoza batérie bicích, jeho hlas je rovnako atmosférický a charizmatický ako hudba, a používa slušnú paletu rôznych Black Metalových zúfalých škrekov, hlbokých dáviacich a démonických prejavov, až po rôzne šepkanie, v tomto mi trochu pripomína Renata Gallinu, používa svoje hrdlo s rovnakým majstrovstvom a umom, môžu si podať ruky. Prekvapujúce vám môžu prísť aj niektoré psychadelické gitarové tóny, ktoré sem tam nahrávku spestrujú a posúvajú ju zas niekam inam. Keď som už spomínal Renata, myslím, že fanúšikovia diSEMBOWELMENT alebo starých BLOOD OF CHRIST by mohli túto nahrávku prijať celkom dobre, ale ako som vravel, nie je to o podobnosti a už vôbec nie o kopírovaní, skôr o podobne naladených kapelách. GN sa nemusia vôbec za svoj debut hanbiť, verím, že časom sa o nich bude zaujímať aj renomovanejší label a kapela sa dostane viac do povedomia fans, zatiaľ si u mňa šplhli celkom vysoko, ak máte radi silnú atmosféru berte to!
6/63:17/ 9 Mortuary
http://www.facebook.com/gravecodenebula
O GRAVECODE NEBULA sa toho veľa nepíše, nenápadná kapela zo Salt Lake City v štáte Utah, hoci členovia kapely hrali v mnohých taktiež neznámych kapelách, si minulý rok vydali konečne svoj debutový album. Logo kapely nevyzerá nijak zvlášť štýlovo ani vábne a obal tiež veľa toho nenaznačuje. No originalita sa nachádza skôr v ich hudbe, aj keď samozrejme nejde o nastolenie nového smeru v extrémnom Metale, ťažko kapelu k niekomu prirovnať. Zoberme si, že dnes väčšina kapiel kopíruje nejakú väčšiu, alebo veľkú kapelu, alebo sa z nej aspoň snaží vychádzať, či sa nechajú prirodzene ovplyvniť. U GRAVECODE NEBULA mi príde, akoby sa chlapi pustili do boja s vlastnými pocitmi a v skúšobni sa na nič extra nehrajú, hrajú to, čo z nich začne vypadávať a neriešia či sa ten riff na niečo podobá, jediné na čom záleží, aby celkový výsledok sprostredkoval pocity, nálady a atmosféru. A verte, že tento zámer im vychádza, gitarové motívy sú posadnuté mystrioznosťou, plné tajomstiev a temnoty, akási mozaika dávajúca zmysel po napočúvaní. Hudba samotná by sa dala charakterizovať ako Black / Doom, no myslím, že sklamaní budú ortodoxní fanúšikovia aj jedného aj druhého štýlu, nenachádzajú sa tu ani typické chladné BM tremolá, ani pocity neunášajú poslucháča do sfér smútku, alebo melanchólie. GN určite koketujú aj s Death Metalom, často pritláčajú na plyn a ich rýchle harašenie je celkom brutálne, lenže aj tu márne budete čakať na seversky podladené gitary, či americky ťažko znejúce sekačky či iné typickosti pre kov smrti. Ladenie gitár mi príde ale práve najcharakteristickejšie práve pre Death Metal, ale riffy sú už iná záležitosť, často používajú púšťané riffy, umne a zaujímavo. Melodicky sú na tom títo Američania dosť prepracovane, aj keď sa držia harmónii, vždy sú tu negatívne a temné pocity, práve táto melodika je tak silnou zbraňou, ale aj kompozícia! Skladby úplne prirodzene prechádzajú z pomalých ťaživých vibrácii do najzbesilejších krutostí, ktoré ale rozhodne nepôsobia barbarsky. Skôr by som povedal, že svoju brutalitu dokážu kontrolovať a udržať ju v normách temnoty, nesnažia sa zámerne znieť brutálne. Skladby naťahujú do siahodlhých časomier, priemer sa pohybuje tak okolo 10 minút a najdlhšia skladba Lunar Dionysan vás pohltí až na skoro 15 minút, najzaujímavejšie na tom je, že nudu som nepostrehol. Vedia v správny okamih prísť vždy s niečím novým, zaujímavým, či už sú to často používané key podmazy, alebo výpadok gitary na určitú chvíľu, alebo dlhšie melodické sóla. Klávesy sú niekedy zastreté v pozadí, inokedy sa prederú na povrch či už ako orgánová stena alebo psychadelické Hammondy. Celkove je ich hudba veľmi pestrá a rozmanitá, aj keď ako celok je nahrávka kompaktná a pre neznalcov extrémneho umenia zrejme príliš ortodoxná a jednotvárna. Bicie majú rozbitý zvuk na ktorý si ale možno rýchlo zvyknúť, práve tento element dodáva nahrávke určitú nečistotu, ak by bicie zneli kryštálovo čisto, atmosféra by sa v mnohých prípadoch vytratila. Blackgoat nie je žiaden kúzelník s paličkami v ruke, no svoje remeslo ovláda rutinne, vie si poradiť aj s klepačkami aj s pomalými Doom tempami, jeho hra je ale odpovedajúca celkovej nahrávke. Basgitara dostáva občas vlastný priestor, hlavne keď vypadne gitarová linka, inak sa celkove stráca v temnote, no to vôbec nevadí. „Sempiternal Void“ sa nesnaží šokovať šikovnosťou, rýchlosťou ani inými fintami zaujať ucho poslucháčove, snaží sa len preniesť vašu myseľ do iných sfér a to sa mu darí dobre. Zastavím sa ešte pri vokalistovi Zodiacovi, ten si svoje litánie spieva spoza batérie bicích, jeho hlas je rovnako atmosférický a charizmatický ako hudba, a používa slušnú paletu rôznych Black Metalových zúfalých škrekov, hlbokých dáviacich a démonických prejavov, až po rôzne šepkanie, v tomto mi trochu pripomína Renata Gallinu, používa svoje hrdlo s rovnakým majstrovstvom a umom, môžu si podať ruky. Prekvapujúce vám môžu prísť aj niektoré psychadelické gitarové tóny, ktoré sem tam nahrávku spestrujú a posúvajú ju zas niekam inam. Keď som už spomínal Renata, myslím, že fanúšikovia diSEMBOWELMENT alebo starých BLOOD OF CHRIST by mohli túto nahrávku prijať celkom dobre, ale ako som vravel, nie je to o podobnosti a už vôbec nie o kopírovaní, skôr o podobne naladených kapelách. GN sa nemusia vôbec za svoj debut hanbiť, verím, že časom sa o nich bude zaujímať aj renomovanejší label a kapela sa dostane viac do povedomia fans, zatiaľ si u mňa šplhli celkom vysoko, ak máte radi silnú atmosféru berte to!
6/63:17/ 9 Mortuary
http://www.facebook.com/gravecodenebula
