GOATH „II: Opposition“, Ván Records, CD´18, GER

O GOATH sme sa zmieňovali v recenzii na ich debutový album „Luciferian Goath Ritual“, ktorý som ohodnotil ako nie zlý, ale niečo mi chýbalo prečo by som sa mal k ich nahrávke ešte niekedy vracať. S novinkou „II: Opposition“ je to trochu podobné. Myslím, že hráčsky a dokonca aj kompozične sa posunuli o niečo vpred, dokonca aj zvuk je lepší, má správny ug nádych a určite sa preto počúva lepšie ako debut. GOATH sú tak trochu zvláštnou kapelou, miešajú Death Metal a Black Metal tak trochu okato, niektoré pasáže sú vyslovene ako napr. Deicide a iné zas typicky Black Metalové. Nekričí to síce až tak veľmi, no niekedy mi to príde ako schizofrénia. Akoby preskakovali zo žánru na žáner pomocou nejakého prepínača, táto pasáž bude v hrubom Deathovom molovom móde a na to nadviažeme chladným Black Metalovým tremolom. Akoby nahrávku vytvorili dvaja hudobníci z ktorých každý preferuje to svoje, alebo akoby tu hrali dve kapely, každá to svoje. Musím ale upozorniť aj na momenty, kedy fúzia oboch žánrov funguje celkom v rovnováhe a prirodzene. Kapela zosilnila aj skladby vypilovaním výraznejších harmónií, ba niektoré dokonca vytŕčajú dosť nad povrch všetkého ostatného. Iné sú zas príkladom prízemného šedivého marastu, kedy sa nedeje nič extra výnimočné, len sa pokúšajú hrať nejaké temné riffy bez osobitej atmosféry. Pri počúvaní mám teda často pocit, že niektoré riffy sú dobré a fungujú ako niektoré poctivé
nahrávky z ranných 90tych rokov, či už z DM, alebo BM hľadiska, no tie sú vždy zosekané neskôr na nudnejšie postupy, ktoré sme mali možnosť počuť už tak veľa krát. Toto skladby ako celky dosť zoslabuje, pretože ani jedna na mňa nepôsobí dokonale ako celok, vždy iba určité momenty. Celková štylizácia je pozoruhodná, hlavne zvuk robí z nahrávky dosť temné odtiene. Použili analógové znenie, čo počuť hlavne pri bicích. Tie sú tak trochu udupané pod vrstvami gitár, no stále sú dostatočne počuteľné. Necítiť v nich ani za zrnko niečoho moderného, zvuk je strašne prirodzený aj pri rýchlych nátlakových beatoch, aj pri stredne tempových Death Metalových. Tento zvuk mi dosť vyhovuje, aj keď pre niektorých poslucháčov bude možno z dnešného chápania málo zaujímavý, málo dynamický, či čitateľný. Osobne preto verím, že ak by GOATH použili moderný zvuk s výraznou produkciou, čistými črtami všetkých nástrojov s väčšími výškami, dopadlo by to dosť zle. Práve tento surový zvuk im dodáva to správne zlo a celkovú temnú atmosféru. Čo sa harmónií týka, ako som spomínal, príde mi akoby skladateľ úplne presne nevedel čo chce presne dosiahnuť. Niektoré melódie sú až tak iné oproti zostatku, že mi príde akoby ich hral úplne iný gitarista, ktorý náhodou zasiahol do kompozičného procesu. Nemám pocit, že by si kapela vytvorila až tak silnú stopu, charakter, formu. Stále cítim isté tápanie a hľadanie seba samých. No práve pre túto rozpoltenosť môže byť GOAT zaujímavý pre niektorých, ktorí možno hľadajú práve tú inakosť. Inakosť mám tiež v tomto prípade rád, no pri tomto materiáli mi to nehrá do karát ako pri iných kapelách, ktoré sa snažia o niečo podobné. Ak mám teda hodnotiť pozitíva, je to určite správny zvuk, dobre zvolený k ich štýlu, tiež niektoré Black Metalové riffy, myslím, že tie im sedia o niečo viac ako Death Metalové. Ďalej použitie niektorých zaujímavých harmónií, ale aj vokál. Muerte má dobrý výraz a frázovanie do takto ladenej hudby. Miestami mi trochu pripomína Bentona, no nesnaží sa ho kopírovať. V jeho hlasivkách je niečo odporné, rúhavé, desivé. Páči sa mi, že nepoužíva typické hrubé Death Metalové murmur techniky, ale ani ukrákané klasické Black Metalové škrekotanie. Pritom jeho slovám dobre rozumieť, zároveň prináša pocitovú extrémnosť a myslím, že ak by boli vokály fádnejšie a monotónnejšie, ich hudbu by to o stupeň znížilo. Na záver môžem len napísať, že z „II: Opposition“ mám radosť, ale cítim aj sklamanie, pri počúvaní mi často napovedá, že je to fakt dobré, no zas neskôr to upadá, už dávno som nemal také zmiešané pocity.