HATE ETERNAL "Infernus", Season of Mist ´CD, 15, USA

"Infernus" má nejaký piatok už za sebou, ale stále je to ich posledný album, tak si naň trochu posvietime z dnešného hľadiska. Čo by to bol za HATE ETERNAL bez zmien v zostave? Tento krát nastala len jedna, kedy bicmana Jade Simonettoa nahradil nový tlčmajster Chason Westmoreland, momentálne operujúci aj v kapele Abigail Williams. Tí síce hrali spočiatku Deathcore, ale na posledných albumoch prešli už k melodickému Black Metalu. Podľa nových informácií už s nimi Chason nie je, takže svojej povesti nezostali nič dlžní. Čo by to bol za HATE ETERNAL keby netočili v Mana Recording Studios? Síce majú výhodu, že si môžu všetko kontrolovať sami, ale zvukový rozdiel medzi albumami nie je až taký výrazný ako pri kapelách striedajúcich rôzne štúdiá. Väčší priestor dostala najmä basovka J.J. Hrubovcaka, má výrazný, zvonivý, kovový zvuk. Aj gitara je ostrejšia s väčšími výškami, no prílišnú čistotu aj tak nečakajte vďaka nízkym stredom, preto často nepočuť presne čo hrá. Celkovo je produkcia svetlejšia, čo je pri takejto rýchlej hudbe len vítaný krok. Podobne ako u predošlých piatych albumoch, aj "Infernus" pomerne presne nasleduje ich šablónu vysoko technického Death Metalu. Určite je to dobrý zásek, desať brutálnych flákov neuveriteľného muzikanstva v záplave klepačiek po väčšinu času. Celý materiál je pôsobivý a všetci ich fans vedia čo môžu od nich očakávať. Jediný problém je ale v tom, že po niekoľkých vypočutiach toho v hlave veľa nezostane. Takto to často chodí u kapiel, kde technika už začína presahovať nad silou skladieb a riffov. Napriek určitej variabilite sa celý album nesie v rovnakom tempe a nálade. Pôsobí to trochu chladným dojmom, napr. "I, Monarch" mal organickejšiu produkciu spolu so silnejšími riffmi a častejšími zmenami. Zdá sa, akoby chcel Erik vypudiť zo seba všetku nenávisť a presne tak znie tento výtvor, maximálne nekompromisná nakladačka bez akéhokoľvek zľutovania vám nedovolí vydýchnuť, snáď len s výnimkou titulnej Infernus, kde ukázali, že poznajú aj slovo spomalenie. Tento opus má preto aj najvýraznejšiu atmosféru, vyhrávka v druhej polke skladby je na HE až neobvykle melodická, také niečo by sa hodilo až do Heavy Metalu. Nie je to našťastie len prípad tejto jednej kompozície, aj v ostatných rýchlejších skladbách sa dočkáme občasných melodickejších pokusov o atmosféru v podobe sól a vyhrávok, nehovoriac o viacerých vrstvách gitár, alebo atonálnych riffoch. Takto nejak si predstavujem vývoj HE, len by občas nezaškodili častejšie zmeny tempa, prípadne iné druhy riffov než tremolá. Keby mal Erik v kapele druhého gitaristu a hlavne skladateľa, hudbe by to len prospelo, takto je na všetko sám a preto znie "Infernus" tak ako znie. Predposledná Chaos Theory zvoľnila tempo tiež, ale len preto, že sa jedná o inštrumentálku, tu sa viac hrajú s tempami a atmosférou čo pripomína tretí "I, Monarch" a oproti zvyšku materiálu pôsobí kontrastne osviežujúcim dojmom, akoby sa jednalo o improvizáciu v štúdiu. Posledná O’ Majestic Being, Hear My Call je zaujímavá hlavne tým, že do nej Erik implementoval zopár až Black Metalových elementov čo z nej robí masívny uzáver albumu, premyslene viažúci všetko dokopy s melancholickým sólom podobným záveru predošlej nahrávky. Kapele by prospel najmä druhý gitarista ako bol napr. Doug Cerrito na debute, prípadne zmena štúdia, pretože monotónnosť začína pomaly biť do očí. To ale určite nevadí ich skladným fans, ktorí ignorujú všetky zmienené nedostatky a budú Erika uctievať až za hrob. HATE ETERNAL stále dokážu skomponovať temný a dynamický orchester nenávisti, ktorý síce neprináša nič nové, ale v podaní takých skúsených a zručných hudobníkov ide o vysoko nadpriemerné dielo.