CHERNAA „Empyrean Fire“, Noizr Productions, CD´19, CZ/UKR

CHERNAA asi netreba nejako bližšie predstavovať, keďže sme s nimi spáchali rozhovor do Necrosphere zošitu tzv. domáceho špeciálu, s o to väčšou hrdosťou, že sa jedná o tak kvalitnú kapelu a debutom ako hrom. Nikdy som nejako nevyhľadával žánre v rámci Post, aj keď na druhej strane podobné veci nijako nezatracujem, skôr som niekde pričuchol k Post Rocku, no Post Black Metal som počúval minimálne. CHERNAA je ale silný prípad pre psychiatra, striedanie nálad, melanchólia, nádej, hrôza, aj takto by sa to dalo stručne zadefinovať. Už po prvých vypočutiach „Empyrean Fire“ som pociťoval neskutočný nával adrenalínu a to hlavne z prvej Pink Powder. Kapela má síce len dvoch gitaristov, no to čo vystrájajú v tomto songu znie, akoby tam boli navrstvené minimálne štyri gitarové stopy. Poznáte ten pocit, keď vonku fúka aspoň tých 70km/h, alebo aj viac, či keď sa vykloníte z rýchliku, či auta počas jazdy a tlak vzduchu vám pomaly ani nedovolí sa nadýchnuť. Niečo podobného sa deje aj v tejto skladbe, je to jednoducho víchrica a z gitár ide chlad až to plieska. Ale nie je to všetko len o tom tlaku. Prvotné riffy sú ako drviaci dopad, no melódia, ktorá sa z toho vykryštalizuje, vás zmetie ako orkán slamku trávy zo zeme. Áno, táto harmónia je prítomná počas väčšiny skladby, no stále na nej budujú ďalšie vrstvy, odbočky, zjemnenie, vyhrávky a sóla. Skladba nie len že sa posúva, ale aj rastie, jej dramatická rovina sa stupňuje, na jednej strane vás páli ohňom, na druhej zas mrazí arktickým chladom. Tu presne vidno, že aj na hlavne jednom nosnom motíve sa dá so skladbou pracovať, pohrávať sa s ňou, prehlbovať atmosféru, pritom nuda nie je naporúdzi. A tie sóla, no to ma podrž! Psychadelické harašenie, vyzdvihnutie nekonečna ako trvalého zdroja možnosti a kreativity, kompozičná lahôdka. V druhej skladbe sa dejú silnejšie obraty a kotrmelce, tu je harmonicky zas skladba viac variabilnejšia, no stále počujem ducha CHERNAA. Znova narážam na stenu pomätených, ale kontrolovaných tremol, tie sa ale časom začínajú meniť aj na Rockové variácie komplexného charakteru, pričom slovo dostáva aj akustika, náladotvorné a podprahové klávesy, silnejšia inštrumentácia, kde tu mi pripomenú až Tiamat na ich „Wildhoney“. Skladby na to, ako sú rôznorodo skomponované a variabilne postavené, držia po kope vďaka skúsenému gitarovému dvoj záprahu, pričom som si nevšimol, že by Solipsist The Undying a Nexus The Wilder mali za sebou nejakú bohatú hudobnú kariéru. Ten druhý sa mihol v kapele Exult, hrajúcej progresívny Metal, no vydali iba jeden album. Album však pôsobí akoby sa jednalo aspoň o štvrtý počin, takže čo príde po tomto? V rozhovore CHERNAA dokonca uviedli, že niektoré nové skladby budú viac ortodoxnejšie Black Metalové, hm, to znie viac než zaujímavo. Od „Empyrean Fire“ nemožno však očakávať takú ortodoxnosť ako od iných Black Metalových kapiel, ich presah do Post žánru je zrejmý, no na druhej strane, na to že ide o Post BM, sú skladby často poriadne zúrivé a temné. CHERNAA má v podstate zvládnuté takmer všetko, od ukážkovej kompozície ( ich najsilenejšia stránka ), cez technickú vybavenosť všetkých zúčastnených, cez profesionálny prístup k hraniu až po skľučujúcu a dych berúcu atmosféru. Vo štvrtej skladbe As I Succumbed napr. príde aj na čisté vokály, nejde o žiadne polo amatérske pokusy, ale o školený hlas, či prirodzený talent, hlboký precítený prejav perfektne zapadá do celkovej mozaiky diela. Zvuk bude možno pre niektorých ortodoxnejších fans trochu problémom hlavne vďaka uhladenejším bicím, no sme v Post žánri, takže hrať sa tu na garáž by bolo úplne bezpredmetné. Zvuk je celkove vyšperkovaný a až relaxačný, tak ako aj dokonalé zvládnutie hry, žiadne chyby v rytmike, harmóniách. „Empyrean Fire“ určite patrí medzi najpodarenejšie albumy a určite aj debuty na domácej scéne, aj keď kapela nie je priamo česká. Latka bola nastavená dosť vysoko, určite sa prilepí aj na ucho skúsenejšieho a náročnejšieho poslucháča, pritom si tu môžu nájsť svoje aj Black Metalisti bažiaci po perfekcionizme.