HETROERTZEN „Ain Soph Aur“, Lamech Records, CD´14, CHL

Stále viac mám v obľube rôzne experimenty v Black Metale kedy kapely vydávajú dlhočizné albumy, komplexne vytvorené, plné rituálnych prvkov, zvláštnych nálad, mám na mysli napr. Acherontas, Nightbringer, Thy Darkened Shade a podobne. Jednou z takýchto kapiel sú aj chilskí mágovia HETROERTZEN, ale zas ma serie, že som ich objavil neskoro, takže som sa nestihol započúvať do ich skorších štyroch albumov. Preto sa hneď púšťam do pitvy najnovšej veci „Ain Soph Aur“ ešte z minulého roku. Chlapi nevalia klasický rýchly BM podaný s absolútnou nenávisťou na spôsob Infernal War napr. skôr sa sústreďujú na atmosféru a zaujímavé kompozície. Celé dielo je zvláštne rozdelené, bolo vydané na dvoch 12´´ vinyloch pričom oba majú stranu A a B, celkove dosahuje dĺžka „Ain Soph Aur“ cez 60 minút. Skladby sa bežne pohybujú v rozmedzí 6 – 7 minút s tým, že tu máme aj štyri inštrumentálky pre dokreslenie atmosféry, ale s podobnými vecami disponujú aj podobne zamerané kapely, ktoré som napr. spomínal. Hudba telesa HETROERTZEN sa zameriava predovšetkým na rozvláčne epickejšie témy, riffy z ďaleka nie sú tak husté aby sa vtesnali do pár minútového masakru. Dbajú na malebnú melodiku, tremolá sa držia dlhšie v jednom tóne a tak jednotlivé melódie pôsobia pomalšie a rozvážnejšie, je tu viac času pracovať s farbami a s kompozíciou skladieb. To ale neznamená, že by hudba strácala dynamiku či brutalitu, tú si snažia zachovať ostrosťou gitár a dobre nazvučenými a zahranými bicími. Hocikedy sa tu stretnete či už s pomalými tempami kedy sa kapela pohráva ešte viac s náladami, no keď treba pritvrdiť, príde na rad neľútostné zrýchlenie z ktorého vzniká zväčša obdivuhodné tornádo. Na svoje si určite prídu aj fanúšikovia ťažších sól a gitarových vyhrávok, tie sú tu našpikované snáď v každej skladbe a ešte viac tak dodávajú osobitejší kolorit celej nahrávke. Ak sa pri rýchlych skladbách ortodoxných kapiel stretávame s monotónnymi skladbami podobajúc sa na seba z 90%, o to pestrejšie a farebnejšie sú skladby HETROERTZEN, niektoré epickosťou doslova prekypujú, napr. Procession of The Silver Fire, iné zas menej. Jednotlivé inštrumentálky ponúkajú tiež rôznoraké pohľady na bez vokálové témy, napr. prvá Dealing With The Veil je mystickou ambientnou skladbou plnou strašidelných nálad. The Lifting of the Veil mi pripomína ambient na spôsob Mortaur, zvuky ako z útrob pekla, nič príjemného na počúvanie v noci. Carrying The Forbidden Flame je zas rituálna ambientná skladba, kde počuť aj vyslovovanie mantier, a akoby náznaky gongov, trochu mi to pripomína desivé výplody Acherontas. Zaujímavosťou tejto kapely je, že minimálne používa typické Black Metalové krákanie, aj keď sa tu nachádza, z väčšej časti sú tu vokály čisté, ale nie čisté na spôsob Heavy Metalu. Frater D spieva hlbokým basom až stredným barytónom, taktiež používa bránicový vokál do čoho pridáva kus nečistoty a zlovestného akcentu, strieda viacero hlasových polôh podľa potreby skladby a textu, v celkovom dôsledku to vyznieva ako šialená mŕtvolná opera. Zvuk „Ain Soph Aur“ je dosť čistý čo sa pre tento štýl Black Metalu hodí, môžete sa dobre sústrediť napr. na basgitaru, ktorú určite neprepočujete, hrá tu celkom zaujímavú úlohu. S melodikou narábajú umne a tak, aby poslucháča zbytočne nerozptyľovali prehnanou sladkosťou, ale aby to na druhej strane boli skladby zapamätateľné a smrti schopné. V melodike vidím predovšetkým pocity mystiky, mágie, okultna, nič pozitívne nemusíte čakať. Nestretnete sa tu s typickou chaos nadvládou či kakofonickou obludnosťou, no i tak vás jednotlivé melodické linky pošteklia v zátylku a pripravia nepríjemné chvíle. Album na mňa pôsobí tak trochu koncepčne akoby ho tvorili postupne skladbu po skladbe a tak ich potom rozmiestnili na vinyl, necítim v tom zbierku skladieb, ktoré sú náhodne radené za sebou. Práve pre tieto pocity je pre mňa „Ain Soph Aur“ albumom osobitejším a hlbším, rozhodne som s počúvaním neskončil, teším sa na ďalšie kreácie tohto južno amerického komanda.