HISSING „Hissing“, Southern Lord Recordings, EP´16, USA

Americký Black Metal, určitá tradícia, svojskosť, celkom ťažko sa definuje tento pojem, nemusím menovať najväčšie kapely amerického Black Metalu, tie všetci poznáme, ale čo nová krv? Jednou z možností určite môže byť trio HISSING zo Seattleu vo Washingtone. Nová kapela vzniknutá v roku 2014 majúca za sebou len krátke materiály, EP „Hissing“ z 2015, Demo „MMXVI“, z 2016 a taktiež EP z tohto roku rovnako nazvané „Hissing“. Toto posledné dielo je len dvoj skladbový materiál, skladby Cairn a Husk tvoria dva zvláštne a povedal by som moderné odtiene rozrušeného a disonantného čierneho kovu. Hudba sa nesie v zlom znamení, gitary sú úchylne ladené na štýl starých Portal, niektoré riffy sú im dokonca podobné, no nezaručoval by som úplnú totožnosť s Austrálčanmi, len do určitej miery. HISSING sú rovnako neznámi a ťažko pochopiteľní, no na rozdiel od Portal sem pridávajú aj určitú „melodiku“, viac pomalšie ťahavé hrôzy, ale taktiež strednejšie pasáže, ale aj robustné drviace makabrózne demolovanie. Zvuk je zámerne rozbitý a znetvorený pre klasických poslucháčov, gitara brní akoby zle rezonovala a vytvára zvláštne šumivé efekty. Podobne môžem opísať aj zvuk bicích, rozleptané, utopené, skryté a málo dynamické, no i napriek tomu celú silu bicích dokonale cítiť a hlavne v tom môžete čítať ako v knihe, a tá atmosféra! Už len zo zvuku ide taká atmosféra, až vás skrúca od mučivého zúfalstva. Riffy sú správne zbavené ľudskosti, ponúkajú akúsi ponurú a chladnú formu zloby, melodika sa niekedy vtiera popod váš prah podvedomia aby tam narobila paseku. To sú tie najviac pochopiteľné harmónie, no i tie sú strašnými tieňmi obludnosti, z týchto foriem vznikajú čierne a hnilobné pocity, úzkosť, obava, chlad a ničota, nič príjemné pre človeka. Zvyšok riffov tvorí nepoznaný rozkol v harmóniách, mocné spirituálne až rituálne drancovanie mysle, akási vyprahnutá oblasť vedomia kde sa rodia tlejúce mĺkve formy smrti v grotesknom ponímaní. Občas hudba naberie bežnejšie odtiene dynamickej hudby, ale to len na moment aby sa následne všetko vyhrotilo do mŕtvolne morbídneho štádia disonancie. V skladbách sa nachádzajú aj desivo pomalé pasáže, ktoré môžu hraničiť s pohrebným feelingom, tu sa situácia tiež nijako markantne nemení a atmosféra je vybičovaná do červena. EP je ťažkou prechádzkou po atonálnych pláňach, valiaca sa temnota si vyberá svoju daň na vašej psychike, rozžeraví ju a následne prudko ochladí aby zmenila svoju štruktúru. Táto hudba vôbec nejde po uchopiteľnosti a logike, nenájdete tu pasáže pri ktorých si poviete, že toto je bomba, všetko je tu mrazivo zakopané a povytŕhané z vnútra. Škľabiaca sa horkosť presýtená mysterióznosťou, vzdúvajúci sa chaos, pohltenie do vonkajších priepastí absolútna. „Hissing“ ma úplne roztavili na vriacu hmotu, ak by som mal počúvať plný album podobných hnusov, zrejme by som sa rozplynul v nekonečne prázdnote, pochovaný pod nánosom reality. Ale aj tieto dva kúsky dokážu prezentovať Black Metal ako kreatívnu studnicu vyhorených nápadov, umelecké odrazenie sa od svetla a ponúka náhľad do najhlbšieho vnútra nás samotných.