Pamätám na recenziu „Summoning Black Gods“ akoby to bolo včera, a už tu máme nový album od nemeckého tyrana CHAPEL OF DISEASE s názvom „The Mysterious Ways of Repetitive Art“. Old school Death Metal odkazujúci na staré Pestilence, Asphyx, možno Death. Už úvodná inštrumentálka The Mysterious Ways... mi tak trochu pripomína inštrumentálku Prelude of The Unhonoured Funeral z albumu „Asphyx“ od Asphyx, pomalé ťahavé, strašidelné s nadupanou rytmikou, ktorá sa postupne odkryje. V nasledujúcej The Dreaming of The Flame sa kapela rovno postaví do útoku a začne dávkovať svoj Thrashujúci Death Metal tak ako sme na to boli zvyknutí aj pri predošlom diele, samozrejme nesmú chýbať ani dosť pomalé do Asphyxu ladené riffy. Všeobecne ich zákerné riffy sú viac podobné starým Pestilence z obdobia „Mallevs Maleficarvm“, a to na „Summoning Black Gods“ som pozoroval podobnosť s „Testimony of The Ancients“. Ešte väčšiu podobnosť s Pestilence a Asphyx dodáva Laurent T. spievajúci gitarista, ktorého vokál sa nápadne podobá Martinovi Van Drunenovi, má podobne hrdzavé hrdlo a podobné frázovanie, takže tu je podobnosť silná. Škoda, že chlapi nevedia napísať silnejšie skladby ako oba spomínané kulty, nie že by to bolo úplné zlé, ale mám dojem, akoby som počúval len nejakú béčkovú verziu. Pritom inštrumentálne sú CHAPEL OF DISEASE na tom viac než dobre, pri počúvaní sa môžte kochať rôznymi druhmi riffovania a to aj technickejším aj klasickým, veľmi dobre im idú sóla. V nich nachádzam najviac originality, sú tu hlavne dva druhy, buď klasické rýchle a typicky Death Metalové, alebo pomalé značne melodickejšie kde sa často opakuje melódia viac krát po sebe. Už z tohto jednoznačne vyplýva, že táto kapela má na viac, podobne je to aj s vyhrávkami a rôznymi vsuvkami. Oproti predošlému albumu sa kapela viac uchýlila k experimentovaniu a zaradila rôzne akustické vsuvky alebo psychadelické momenty akoby navodzujúce atmosféru kapiel z 60tych či 70tych rokov. Príde mi to, že títo Nemci sa snažia aj o určitú progresiu na spôsob Tribulation, alebo Morbus Chron, ale žiaľ na takú úroveň sa CHAPEL OF DISEASE ani z ďaleka nedostávajú. Jednotlivé skladby sú celkom dobre skomponované, to je pre mňa vždy najpodstatnejšie, majú celkom slušný rukopis písania, riffy za sebou dobre nadväzujú, necítim tu žiadne umelo zlepené pasáže. Ale skladby ako celky nemajú takú silu, ktorá by ma uzemnila alebo fascinovala, preto album vidím ako priemerný. Je tu samozrejme aj pár zaujímavejších momentov a experimentov, ale väčšina riffov zas zráža „The Mysterious Ways of Repetitive Art“ smerom dolu, po vypočutí albumu nikdy vo mne nezostane ten nezištný pocit z dobrého albumu ako napr. po spomínaných Tribulation a Morbus Chron kedy zatajujem dych a emócie sú vybičované do prasknutia. Dokonca neviem ani vyzdvihnúť najlepšiu skladbu, aj keď chytľavosť im nechýba, ale aby som zas len nekritizoval, album nie je úplne zlý, myslím, že niektorí fans v ňom budú vidieť a počuť niečo viac, mne chýba viac hĺbky, komplexnosti a hlavne charizmy, ktorú by kapela mala mať. Zvukovo sa album tiež podarilo dostať na slušnú úroveň, gitary znejú nervne agresívne a skôr sa ťahajú k stredom a výškam, bicie sú zaujímavo tvrdé a zreteľne dynamické. Rytmičák je výrazný, až pod ním sú prechody, kotol a kopáky, tie sú zas slušne bublajúce v basových frekvenciách a činely neponúkajú trieštivý efekt, skôr čistotu. Basgitara je celkom dobre rozoznateľná čo nebýva až takým zvykom pri Death Metalových nahrávkach, celkove je zvuk niečím, čo kapelu nezráža, ale pozdvihuje. Myslím, že CHAPEL OF DISEASE aj naďalej zostanú na undergrondovej úrovni, tým mám na mysli, že sa o nich bude zaujímať len hŕstka fanúšikov, ktorí budú album vnímať ako špičkový len určitú dobu a po čase u nich upadne pod ťažobou ďaleko kvalitnejších a silnejších albumov.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
CHAPEL OF DISEASE „The Mysterious Ways of Repetitive Art“, F.D.A. Rekotz, CD´15, GER


7/47:31/ 7                                            Mortuary


http://chapelofdisease.de/