HORNA „Hangen Tulet“, World Terror Committee, CD´16, FIN

HORNA z Fínska patria medzi už dosť staré Black Metalové záležitosti, a aj keď nikdy nepatrili ku špičkám žánru, v undergrounde majú určite svoju pozíciu istú a ich meno pozná nejeden fan špinavého čierneho kovu. Ja osobne sa stretávam s HORNA prvý krát až prostredníctvom najnovšieho albumu „Hangen Tulet“ a popravde som vôbec netušil, čo ma pri počúvaní čaká a neminie. Táto barbarská smečka hrá dosť jednoduchý a priamočiary Black Metal v surovom stave. Žiaden priestor pre inováciu či prekvapenie, všetko je predvídateľné a skladby sa na seba podobajú. Niektoré melódie sú si tak v rôznych skladbách podobné, že pár krát som sa pristihol, že som si myslel, že mi prehrávač skladbu vrátil naspäť. To sa stáva hlavne u ortodoxných kapiel a nemám problém počúvať takéto monotónnejšie veci. Zvuk gitár je oproti Death Metalovým kapelám omnoho menej výrazný čo zas nahráva pre basgitaru, ktorú tu počuť aj keby nechcete. Gitary znejú dosť plocho a sucho, a riffy nezaujmú nejako extra svojim charakterom, preto je potrebné album pozorne napočúvať a precítiť pocity, ktoré sú skryté až v hĺbke. Melodika je nahrubo otesaná, akoby ste opracovali pôvodný tvar kameňa len do určitej formy, ktorá môže pripomínať niečo konkrétne, ale má to aj abstraktný charakter, takže každý poslucháč tu môže počuť to svoje. Samozrejme niektoré melódie sú výraznejšie a zapamätateľnejšie, také skladby sú potom silnejšie a umocnia tak dojem z albumu. Iné zas pracujú s primitívnou formou a tu zas viac do popredia pulzuje rytmika, či výkon vokalistu. Album „Hangen Tulet“ ani neobsahuje gitarové sóla, aj keď v niektorých momentoch sa to snažia vyvážiť častejšími zmenami riffov, ale hlavne všeobecnou agresivitou. Bicie podobne ako gitary znejú surovo a neupravene, hlavne rytmičák bije do uší svojim zvonivo plechovým charakterom. Páči sa mi tento spôsob nazvučenia bicích a k produkcii HORNA mi jednoznačne pasuje. Album ma celkove ale príliš neoslovil, nie je to ani štýl BM, ktorý by som vyhľadával, aj keď rozumiem čo chcel umelec povedať. Skladby sa mi zdajú vo väčšine prípadov nevýrazné, sú tu skôr zaujímavé momenty než samotné skladby. Občas ma zaujmú niektoré rytmické variácie, napr. v Ikuisuuden Kynnyksella, kde už kapela pracuje lepšie aj po kompozičnej stránke a melodicky predvádzajú zaujímavejšie vrstvenie. Dokonca v tejto skladbe nachádzam aj určitú epickosť ale aj logiku. Skladba sa nesie skôr v pomalšom duchu a zrejme preto je viac výrazná. No ani taká Sodan Roiha nezapadá prachom, tá je už o niečo svižnejšia s výrazným refrénom a taktiež dobrou rytmikou. Album ma baví skôr v jeho druhej polke, tá sa mi zdá menej kostrbatá a viac dotiahnutá. Predposledná Hurmos je taktiež značne pomalšia vec s dobrým ťahom na temnotu, zrejme najmystickejšie riffy z albumu a slušná atmosféra. „Hangen Tulet“ je určený hlavne ortodoxným fans Black Metalu, tých menej ortodoxných zrejme až tak nezaujme a budú hľadať skôr modernejšie formy žánru, alebo niečo úplne iné.