HORRENDOUS „Ecdysis“, Dark Descenr Records, CD´14, USA

Keď HORRENDOUS vydali svoj prvý album „The Chills“, bolo to prekvapujúce, hlavne milovníci starého poctivého Death Metalu zbystrili a album ponúkol kvalitnú hudbu bez problémov zrovnateľnú s tými lepšími klasickými albumami z 90tych rokov. Myslím, že tým albumom dosť vyrazili dych nejednému fanúšikovi vrátane mňa. Dnes tu máme už nový kúsok od tohto tria z USA a moje pocity po prvých vypočutiach boli rozpačité. Áno, títo páni dokážu dotiahnuť veci k skoro dokonalosti a to sa im podarilo aj na novinke. Čo si budeme klamať, oni jednoducho vedia zaujať, vytvoriť silné kompozície a melódie z ktorých sa vám bude točiť hlava, toto všetko funguje aj na novom albume „Ecdysis“. No to, čo ma zarazilo pri prvých počutiach bolo, že tá melodika je až prehnaná, prišlo mi to až prvoplánové zaujať čo najrýchlejšie, získať na svoju stranu čo najviac fanúšikov. Album sa dá krásne napočúvať snáď na tri, štyri krát a to je ten problém. Po týchto prvých počutiach môže prísť veľké nadšenie, pretože vtedy album začne plne fungovať, emócie sa prederú na povrch a mnohí si povedia, wow, to je album roka! U mňa to tak ale nebolo, samozrejme uznávam ich hudobné kvality ako skladateľov a možno vizionárov old school Death Metalu, ale už od začiatku sa mi to všetko zdalo príliš prehnané a prečačkané. Aj keď album ako taký je veľmi kvalitný, príliš do uší mi nelezie, stále to porovnávam s ich debutom. Tam bola zachovaná určitá surovosť, drsnosť a chorobnosť, ktorú na „Ecdysis“ z môjho pohľadu stratili tou vyšperkovanou melodikou. Po viacnásobnom prepočutí ma už na albume toho príliš veľa nezaujalo a aj keď niektoré sóla sú fakt vymakané zasahujúce až niekam do oblasti King Diamonda, niekedy je prirodzenosť a dravosť viac. Chlapi svoje gitary naladili ešte viac smerom na sever a teraz pripomínajú nejaký jednoduchší Entombed. Novinka z môjho pohľadu stratila hustotu debutu a tým aj Death Metalový drive, gitary idú vyslovene po melodike ako jaguár po svojej obeti, za tými riffmi sa neskrýva už nič viac len melodika, ktorá je povrchová. Verím ale tomu, že iným sa zas práve toto páčiť bude, kapelu často prirovnávajú k novým švédskym aktom Tribulation, alebo Morbus Chron s čím sa dá do určitej mieri súhlasiť, ale jedine v tom, že všetky tieto kapely sa snažia renovovať starý Death Metal nejakou progresivitou a originalitou, lenže HORRENDOUS sú s novým album oproti spomínaným kapelám asi o triedu nižšie. Na tej melodike by nebolo ani nič tak zlé, veď aj Tribulation s ňou pracujú, ale pri HORRENDOUS je akási lepkavá a málo strašidelná či hrozivá. Nevravím, že sa mi tu nepáči ani jedna melódia, album obsahuje aj niektoré výborné momenty, ale zo všeobecného hľadiska je to príliš. Vôbec nič nemám proti inštrumentálke The Vermilion, takéto akustické vyhrávky sa nachádzali na mnohých skvelých albumoch v 90tych rokoch a táto sa rozhodne podarila, aj keď je trochu romantickejšia. HORRENDOUS ale nečerpajú len z klasického Death Metalu, tá prílišná melodika ich hádže až do Heavy Metalových vôd, občas tu začuť aj nejaké koketovanie s Thrashom, Blackom či Doomom a všetko to robia dobre, prirodzene. Napr. When The Walls Fell začína klasickým Hard´n´Heavy riffom na ktorý sa neskôr nabaľujú ďalšie riffy v podobnom duchu, dokonca aj úvodné sólo je variáciou na túto tému a myslím, že v tejto inštrumentálke si vybili svoje Heavy chúťky najviac. Kapela sa viac púšťa aj do čistejších vokálov napr. v Nepenthe, alebo poslednej Titan kde cítim niečo ako prepojenie starých Septic Flesh s Edge of Sanity z obdobia „Crimson“ a v Nephente začuť riff silne pripomínajúci obdobie „Heartwork“ od Carcass. Aj produkcia je už omnoho čistejšia a zrozumiteľnejšia, prispôsobená melodickejšiemu Death Metalu. Ak to takto pôjde ďalej s ich vývojom, kapela skončí ako sladký melodický Death Metal a môžu fakt zaujať väčšie masy fanúšikov, to ja ale neberiem.