HORRISONOUS „The Plague Doctors“, Self Released, EP´16, AUS

Horrendous majú konkurenciu v podobe HORRISNOUS aspoň čo sa názvu a žánru týka, inak toho veľa spoločného nemajú. Ak si pamätáte na austrálsku kapelu Backyard Mortuary a ich jediný album „Lore of The Occult“, tak práve z tejto kapely pochádzajú Stuart Prickett na gitare, Yonn McLauglihn vokály a basáčka Bianca Jamett. Yonn dokonca pôsobí aj v Pestilential Shadows, Nazxul, a dokonca bol kedysi členom Temple Nightside. Zostatok kapely tvoria Dan Garcia na druhej gitare, ktorý hrá v dvoch Funeral, alebo Death / Doom kapelách a na bicích Spanna Wilhelmina Koscica, zatiaľ bez výraznejšieho pôsobenia. HORRISONOUS vznikli ešte len prednedávnom, keďže je „The Plague Doctors“ ich prvou oficiálnou nahrávkou z mája tohto roku. Poďme teda na hudbu samotnú. EP obsahuje šesť skladieb vrátane cover verzie Pagan Saviour od kultu Autopsy. Gitary tohto telesa sú dosť naladené cez HM2 efekt, ale rozhodne nehrajú typický švédsky Death Metal, ich melódie a atmosféra je úplne niekde inde. Hneď prvá skladba The Plague Doctors je významne pomalým štichom s gradujúcou pomalosťou, uťahané riffy sa nesú celou skladbou ako sivé zimné mračná ponad lesy, tomu je prispôsobená aj trúchlivá melódia a valiace sa tempo, charakteristické sú pomalšie bublajúce dva kopáky a uškrečaný, do growlingu sa ťahajúci vokál. Chlapi a žena tak trochu zmätú fanúšikov, pretože nasledujúca Engineering The Beast je už rýchlejšou a svižnejšou vecou s úplne inými vibráciami a náladami. Ústredný gitarový motív sa opakuje v dokola hranej linke a ťažkých zasekávaných gitarách, ale máme tu aj skvelé sólo, ktoré je rýchle, technické a chaotické. Ak by som aj chcel kapelu prirovnať, určite by nebolo vhodné menovať kapely ako Dismember, alebo Entombed, určite majú na nich vplyv aj coverovaní Autopsy, ale rozhodne nejde o kopírovanie či aspoň priblíženie sa k ním. HORRISONOUS, ako som už spomínal, používajú úplne odlišné harmónie v melódiách, ich melodika nie je z ďaleka tak chytľavá a pružná ako v klasickom Swe DM štýle, sem tam sa tu vyskytne nejaká podobná poloha, alebo dokonca aj fínska, ale inak sú títo šialenci viac suroví v skladaní, viac temní a menej prístupní. Pokiaľ dosť počúvate kapely, ktoré sú ovplyvnené Švédskom, je jasné, že tieto sa snažia vyťažiť z melodiky maximum, HORRISONOUS znejú inak, aj keď zvuk gitár trochu zvádza týmto smerom. Nečakajte skladby, ktoré vás posadia na zadok, skôr sú tu len určité melodickejšie témy, ktoré sa vyskytujú len v určitých častiach skladieb, inak vládne viac obskúrna hmla a ťažšie harmonické témy. Občas zaťahujú do Doom Metalových skazeností ako v prvej skladbe, tie pasáže o ktorých hovorím, tie výrazné zväčša prídu úplne nečakane a náhle ako napr. v skladbe The Blackest Death niekde v strede, zaujímavá vyhrávka, ktorá ale aj náhle skončí a skladba zas zapadne do groteskných partií záhuby. Ani jedna skladba nie je natoľko silná aby prevalcovala ostatné, podobné maniere sa diali aj v Backyard Mortuary, aj keď tam bolo viac atmosféry. Osobne ma HORRISONOUS nejako extra nezaujali svojim prístupom k temnote, aj keď sa tu nachádza dosť zaujímavých tém, atmosfér a momentov. Ich hudba sa drží na ústraní undergroundu, je to ťažšie napočúvateľný a stráviteľný materiál, a aj keď som mu venoval viac času, nezanechal vo mne dojem, ktorý by bol až tak silný, alebo charizmatický. Myslím, že charizma im chýba všeobecne, čo sa pri kapelách z najmenšieho kontinentu stáva skôr zriedkavosťou, ale čo tu určite vypichnem, je dunivý temný zvuk so správnou špinavosťou, pokusy o mŕtvolné podanie atmosféry a udergroundový feeling.