HOSTIUM „The Bloodwine of Satan“, Iron Bonehead Productions, CD´16, CAN

HOSTIUM vznikli v roku 2008 v Kanade, kapela doteraz toho veľa nepovedala, majú za sebou len demo „Pissing Incest On The Virginborn“ z roku vzniku a potom až tento debut, ktorý je ešte dosť čerstvý. Hudobne tu máme Black Metal so satanskou aurou, značne melodický a atmosférický. Páči sa mi, že kapela sa nevydala smerom novodobého chaos BM (aj keď proti nemu nič nemám, práve naopak), ale taktiež sa nenesie na krídlach starých kultových kapiel z Nórska. Samozrejme o nejakom novátorskom prístupe nemôže byť ani reč, stále prevládajú tremolá a basgitara je často ešte dominantnejšia než gitara, no majú v sebe nejakú zvláštnu mágiu. Hneď prvý song Through Realms of Oblivion / Holy Spirit of Satan ma ani až tak nezaujal, skladba sa mi zdá menej výrazná oproti ostatným, ale hneď za ňou nasledujúca Bloodwine Chalice je už iná káva, aj keď sa o nič svetoborné nejedná. Tu sa atmosféra vyšplhala na omnoho vyššie zákutia, melodika je strašidelná a temná, nemôžem si pomôcť, ale v melodike sa akoby zráža staré Daemonium a Algaion, teda veci z 90tych rokov. Netvrdím, že z nich vychádzajú, dokonca si myslím, že o týchto kapelách zrejme títo Kanaďania ani nechyrovali, ale svojim spôsobom majú podobnú melodiku a atmosféru, aspoň ja to tak cítim. Riffy drhnú zväčša pílkové trsanice, ale v mystickejších momentoch príde aj na vypúšťané. Melodika je plná zvrátenosti, čierna omša, menštruačná krv v strieborných kalichoch, čierne sviece a čudné kadidlá, šomranie spoza dymu, napätie v tvárach obradníkov, niečo sa začína diať. Negatívna energia valcuje všetky ostatné pocity, tóny sa často prepadávajú pod váhou hrôzy, melodika klesá postupne dole aby mohla zas nenápadne stúpať v pochmúrnych kaskádach a nechá tak dopadnúť zlo až na samé dno priepasti. Nemôžem povedať že by melodicky boli HOSTIUM tak vymakaní ako napr. Emperor, ale majú tiež svoje fígle pomocou ktorých dokážu skladby držať v dramatickom duchu a do toho pridávajú groteskné figúry hnusu. Pri počúvaní tohto diela ma často prepadávajú spomienky na film Haxan kde sa objavujú rôzne tvory vychádzajúce z čiernych brán, vykonávajúce divné činnosti, prostredie je nehostinné až odpudzujúce, no fascinujúce svojou atmosférou. Skutočne basa má tak silný zvuk, že skôr musíte načúvať poriadne aby ste lepšie počuli konkrétne riffy, no i v tom môže byť kúzlo tejto kapely. Skladby, okrem prvej, sú celkom slušne napísané a podané s autentickou dravosťou. Pre podobné kapely je charakteristické, že melodika sa v skladbách dosť opakuje a riffy sú hrané viac krát za sebou, čo mne vôbec nevadí. Hudba HOSTIUM nie je koncipovaná zverským spôsobom, nezahltí vás vodopád hučiacich gitár a neustále klepačky, skôr dbajú na výraznú melodiku a ani pri kelpačkách nemáte pocit akoby za vami utekalo stádo bizónov. No vo zvuku je stále niečo posadnuté a ohromujúce, vo zvuku je totiž čierny priestor v ktorom môžu číhať šialené entity. Špinavosť je tu zaručená, nejedná sa o profesionálnu produkciu, skôr je dôraz kladený na tajomnosť, nečistotu. Možno keby je gitara vytiahnutá viac dopredu, celkove by vyznenie „The Bloodwine of Satan“ bolo trochu iné. Album nemá nejaké obrovské ambície oslniť mnoho fans a taktiež pochybujem, že sa HOSTIUM zapíšu do čiernej kroniky ako nejaká veľká či zásadná kapela, skôr budú takým temným zabudnutým kameňom, ktorý si rozhodne svoje kvality uchová vždy, pretože ak je atmosféra dostatočne vybičovaná, nikdy sa nestratí v prázdnote. Je celkom ťažké opísať formu hudby HOSTIUM, možno si mnohí z vás z tohto opisu dokážu ich hudbu predstaviť, a ak nie, skúste sa po nich poohliadnuť, rozhodne nemáte čo stratiť, skôr naopak.