CHTHE´ILIST „Le Dernier Crépuscule“, Profound Lore Records, CD´16, CAN

Novinku a debut v jednom „Le Dernier Crépuscule“ od kanadských kryptofilov CHTHE´ILIST som očakával s napätím pár mesiacov pred oficiálnym vydaním. Ich predošlý zásek v podobe dema z roku 2014 bol totiž zaujímavým prekvapením. Kto sa s touto kapelou ešte nestretol, možno by mu bolo dobre povedať, že sa jedná o old school Death Metalovú kapelu v strihu starých dobrých Demilich. Nebyť tejto legendy, zrejme by CHTHE´ILIST nezneli tak ako dnes znejú, ale na druhú stranu musím napísať, že chlapi z Kanady sa snažia ich odkaz rozvíjať ešte ďalej a pridať tomu punc seba samých. Pri intre Le Dernier Crépuscule som sa až zľakol, že sa snáď dali cestou harmonického besnenia, ale pri nástupe prvej skladby Into The Valuts of Ingurgitating Obscurity sa moje obavy rozplynuli kamsi dostratena. Gitary sa zrazu zmenili na kakofonické čriepky s technickým odkazom. Prelínanie harmonickejších a disharmonických krkolomností vo mne vždy rozohrali strašidelnú hru na pomedzí strácania sa reality niekam do snových krajín utrpenia. Z gitarovej hry cítiť aj Immolation, pretože aj oni vedia ako sa pracuje s disharmóniami tak, aby zneli šialene a zároveň fascinujúco. Povedal by som, že základné gitarové motívy sú asi z 80% motivované neharmonickými sústavami a vytvárajú tak ornú pôdu pre vypasené larvy, všetko stojí na týchto základoch a do toho sú pridružené nové prvky. Tie sa tu nachádzajú v podobe temných klávesových plôch, vytvárajúc tak akési podhubie ešte epickejšej atmosféry. Sú naservírované zväčša v podobe mohutných chorálov zo zakázaných kláštorov v horách, kde sa odrážajú od skalných stien hlbokých strmín. Predstavte si, že sa prechádzate neznámou krajinou v rozoklaných skalných a hlbokých roklinách, keď zrazu začujete temné popevky nejakých čudných mníchov, ktorí sa ale rozhodne nemodlia k bohu. Takto na mňa pôsobí celková atmosféra „Le Dernier Crépuscule“, strašné tajomstvá ukryté v podzemných priestoroch ku ktorým nemá normálny smrteľník nikdy prístup, pritom vie, že to čo by sa tam dozvedel, by ho naplnilo mohutnou hrôzou. Kapela pracuje fantasticky aj po stránke rytmiky, bicie idú svoje partie na doraz a aj pri klepačkách stále všetko vyznieva ako skutočný starý Death Metal a nie brutal Death. Do toho sa vyvršuje Pat na basgitare, podtrháva struny, klepe po nich koncom palcov, ale používa aj klasické hmaty, jeho hra je fanatická, technická a pridáva dielu ešte viac na ekvilibristickej prepracovanosti. Sóla sú najharmonickejšou častou nahrávky, tie nemajú s disharmóniou nič spoločné, tu zaznamenávam len čisté harmonické partie a napr. sólo v Scriptures of The Typhlodians je nekonečne a beznádejne esteticky krásne ako čistý kontrapunkt ku všetkej tej natriasajúcej sa bizarnosti. Ďalším rozdielnym znakom oproti Demilich, už keď si to spočítame, harmonické sóla a mohutné klávesové hradby, sú občas zaradené čisté vokály, ktoré sem síce dobre pasujú, ale zároveň vyvolávajú aj mnohé otázky. Melodika sa skrúca ako had, kľučkuje a vyhýba sa, mení sa tak rýchlo ako sa dokáže tento plaz pohybovať, pritom všetko má svoju danú logiku a pravidlá. Album „Le Dernier Crépuscule“ nie je veľmi ľahký oriešok, ani po desiatom vypočutí vám nemusí byť všetko jasné a nahrávka bude stále ponúkať nové možnosti. Chce to veľa prepočutí a sústredenia, no ten finálny výsledok v podobe pochopenia bude stáť za to. Verím ale, že sú ľudia, ktorým takáto hudba vôbec nepasuje a nedokážu sa pri disharmónii sústrediť, ruší ich a odvádza pozornosť. V tom prípade je to aj pre nich škoda, že sa nedokážu zapliesť do tohto spletitého labyrintu umenia. Vokál je celkom podobný taktiež Demilich, aj keď tu nie je až tak hlboký. Za obrovskú pozornosť určite stojí sofistikovaný obal, ktorý presne prenáša atmosféru hudby, množstvo detailov, všetko v obskúrnych farbách, celé to vytvára strašidelnú mozaiku, ktorú pochopíte až po dôkladnom vypočutí, či nahliadnutí na šialený obal. Za seba môžem povedať, že CHTHE´ILIST pripravili jeden úžasný album, ktorý u mňa zatiaľ kandiduje na najvyššie posty albumu roka, samozrejme ešte vyjde xy dobrých albumov, ale „Le Dernier Crépuscule“ zatiaľ veľmi silno pokúša!