ILL OMEN „Enthrnoning The Bonds of Abhorrence“, Nuclear War Now! Prods., CD ´14, AUS

Je zaujímavé, že v Austrálii existujú dve kapely s názvom ILL OMEN, tá o rok mladšia hrá prog Death Metal a strašia zas Black Metal, pochopiteľne mňa zaujíma tá Black Metalová hydra ktorej jediným členom je IV, známejší z Temple Nightside. Musím hneď na začiatku povedať, že ILL OMEN je pre mňa novinka, pritom kapela má celkom bohatú diskografiu hlavne na demá. „Enthrnoning The Bonds of Abhorrence“ je ich druhým radovým albumom, prvým bol „Divinity Through Un-Creation“ z roku 2011. Takže, hudba tohto zvláštneho telesa je postavená na mrazivých tremolách, myslím, že iný druh riffovania tu ani nie je použitý, často sú použité dve gitarové linky, nosná hrá zväčša jeden tón, prípadne jednoduchšiu melódiu a primárna udáva hlavnú štruktúru skladby. Niekedy sa stane, že obe linky sú slušne melodicky vystavané a tvoria jednu úžasnú harmóniu. Áno, hudba ILL OMEN je harmonická, nenachádzam tu žiadne zvrátené alebo kakofonické vibrácie, melodika udáva jasný smer. Riffing je zväčša strednej rýchlosti a je hraný na dlhé tóny, nečakajte teda rýchle zmeny v krkolomnej melodike ako napr. u novších Emperor. Každý riff sa teda hrá dlhšie čo pôsobí značne atmosféricky, a jednoducho. Ak sa mám vyjadriť k melodike riffov, tá je pekne prepracovaná, IV si dal záležať na každej jednej linke a každá vás má šancu omráčiť alebo zaujať. Vhodné prívlastky k melodike ale aj hudbe celkove sú mystická, tajomná, majestátna, temná, melancholická. Atmosféra albumu pôsobí až astrálne, nadzmyslovo a niekedy až snovo, album je spirituálny akoby ani nejestvoval, alebo jestvuje len v predstavách, snoch, myšlienkach. Za toto môže určite aj zvuk albumu, dominujú jednoznačne gitary a bicie sa tak trochu rozplývajú v pozadí, ale sú samozrejme počuteľné. Gitary tvoria ohromnú zvukovú hradbu, tak masívnu, no pritom vo zvuku cítim aj obrovský otvorený priestor, ktorý ale nevnímam negatívne, práve naopak. Dodáva albumu ešte väčšie mystérium a kúzlo. Viac krát som sa pri napočúvaní pristihol, že mi určité veci na „Enthrnoning The Bonds of Abhorrence“ pripomínajú starý Emperor, ale nie napr. v riffoch či vokáloch, skôr v tej majestátnosti a spiritualite, inak je samozrejme ILL OMEN jednotkou samou o sebe. Tým chcem povedať, že fanúšikov starého Emperor tento album ani nemusí zaujať, ale niečo spoločné tam cítim. Album je postavený na 11tych kompozíciách pomenovaných jednoducho Abhorrence I až Abhorrence XI. Skladby sú pomerne dlhšie s priemerom okolo 6 - 7 minút. Najkratšou je Abhorrence V, čo je akustická vybrnkávačka s podivnou depresívnou náladou. Posledný track je zas ambientné outro, ktoré zakončí celú túto priepasť. Skladby majú pomerne slušnú silu a zapamätať si ich je celkom jednoduché. Aj keď sa mi album páči a uznávam jeho kvality, nie je to presne ten typ BM ktorý ma fascinuje najviac. Za najlepšiu skladbu považujem Abhorrence IX, za ten fatálny riff a krásne old schoolové bicie tempo, tento song ma vždy nejakým spôsobom zdvihne zo stoličky a otvorí ešte hlbšiu bránu. Vokál je zvláštne chorý akoby šepotom podaný, priškrtený, tu mi zas niečo vo vokále evokuje Necrococka na „Praktikách...“. Nemyslím, že by som si ILL OMEN nejako často púšťal v budúcnosti, ale verím, že sem tam sa v mojom prehrávači ocitne.