Tak už aj IMHA TARIKAT sa dočkali plného albumu po EP „Kenoboros“ ´17 a deme „Son Mistisizm“ ´18. V tejto kapele sa nachádzajú dvaja borci Ruhsuz Cellat, ktorý v podstate nahral celý materiál sám, no od tohto roku sa na bicích už objavuje aj Philipp Wende, ktorý vypomáhal len na živých koncertoch. Hudba IMHA TARIKAT je celkom zaujímavá a do istej miery aj originálna. Celkový koncept je postavený na Black Metale, ale nemôžte tu očakávať ani severské metódy hrania, taktiež nič podobné gréckej scéne ani islandskej, či českej. Samozrejme aj Ruhsuz používa často tremolovú techniku hrania, ale všetko pôsobí dosť odlišne. Je celkom ťažko ich k niekomu prirovnať, aj keď na Metal Archives sú uvedené mená ako Mgla a Bolzer. No do určitej miery áno, ale nemyslím si, že by sa ortodoxní fanúšikovia oboch kapiel šli s IMHA TARIKAT stotožňovať. Možno vokály môžu pripomínať Bolzer vďaka zvláštnemu revu a vypätému prednesu, no myslím, že obaja vokalisti majú odlišné farby hlasu aj techniku, no oboch môže spájať taký ten hurónsky hučivý prejav. Melodicky je ich štýl uchopený zaujímavým spôsobom, je to celkom zložitý druh harmónií, ktoré nevlezú do uší len tak jednoducho. Aj keď mám materiál už dávno napočúvaný, po určitej dobe si musím na melodiku znova zvykať, ohmatať si ju na novo. Je veľmi zaujímavý jav ako sa estetika chápania melódie odlišuje od skladateľa ku skladateľovi, ale to samozrejme platí aj od poslucháča k poslucháčovi. Niekomu môže určitý druh melodiky rýchlo sadnúť a stotožní sa s ním, iný musí prenikať omnoho hlbšie do počúvania. Čo sa týka charakteru tonality, ide o dosť zvláštny a originálny prístup, či chápanie. Nepovedal by som, že z ich tonálnosti by vyslovene vyžarovala temnota, alebo čisté zlo, no rozhodne sa nejedná ani o nič smutno melancholické a už vôbec nie veselé. Je celkom zložité opísať aký druh atmosféry sa tu vyskytuje, no atmosféru to určite má, ale aj dramatickosť. Povedal by som, že z hľadiska tonálneho a atmosférického je „Kara Ihlas“ dosť zvláštna odroda hudby, alebo Black Metalu ako takého. To, že v ich hudbe necítim až tak negatívne vibrácie tiež ale neznamená, že by sa to tu hemžilo pozitívnymi, to vôbec nie. Tiež ale pripomeniem, že hudba na mňa nepôsobí neutrálne, má to určitý pocit, ale len ťažko ho dokážem pomenovať, ako som už naznačil. O to väčšie prekvapenie, že autor hudby je Nemec, aj keď jeho meno tomu príliš nezodpovedá, kto vie o akú mentalitu sa z tohto hľadiska môže jednať. Skladby sú ale napísané dosť zručne, čo po stránke kompozičnej, tak aj technickej, dynamickej, ale aj spirituálnej. Ten zvláštny pocit neznámeho, neurčitého má za následok onú špecifickú atmosféru. V niektorých skladbách je samozrejme cítiť mysticizmus a niečo archaického, nie však v zmysle Metalu, ale skôr všeobecného pocitu, intuície. Skladby sú celkom členité aj napriek klasickým časomieram pohybujúcim sa v dĺžke cca 5 minút. Obsahujú pohrávanie sa s riffom, tak trochu experimentálny ráz v niektorých momentoch a Ruhsuz si dosť potrpí na gitarové sóla. Tie nevyznievajú ako klasické Heavy Metalové prstolamy, či hammeringy, skôr dbá na atmosférickú a epickú rovinu. Hudba IMHA TARIKAT je určite harmonická, nenašiel som tu žiadne úseky kde by sa čo len na moment objavil nejaký disharmonický, alebo disonantný motív. Stále mám však pri počúvaní dojem, že som tomuto dielu nevenoval až toľko pozornosti ako by sa patrilo, alebo mi možno skutočne nedochádza naozajstná podstata, aj keď kvalitné dielo to určite je.
IMHA TARIKAT „Kara Ihlas“, Vendetta Records, CD´19, GER


8/41:46/ 7                                                 Mortuary


https://imhatarikat.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]