IMHA TARIKAT „Sternenberster“, Lupus Longue, CD´20, GER

IMHA TARIKAT je nemecká Black Metalová kapela hlavne jedného mozgu Ruhsuz Cellata, ktorý tvorí všetku hudbu, má na starosti všetky nástroje, vokály, texty, spev, plus mu pomáha s nahrávaním bicích, ale aj živou performanciou Philipp Wende z kapely Temple Koludra. Názov kapely je v Turečtine a znamená Vyhladzovacia sekta, no a nemecký názov „Sternenberster“ zas v preklade Výbuch hviezd. S kapelou som sa prvý krát zoznámil pri ich debutovom albume „Kara Ihlas“, z ktorého som mal dobrý dojem. Novinka nadväzuje na debut celkom prirodzene a dokonca sa posúva ešte ďalej. Prvý album bol viac „strike“, tieto násilnejšie časti zostali určite zachované aj teraz, no pribudlo viac melodickejších sekvencií. Pri mnohých nahrávkach sa stretávam s problémom, že skladatelia hudby len kombinujú počuté, to čo uviazlo v ich podvedomí, je to prirodzené, každý musí z niečoho vychádzať. No skvelý hudobník toto môže využiť, no môže pridať aj svoje vlastné nápady a vízie. Ruhsuz má zvláštny dar pre niektoré harmonické partie na „Sternenberster“, skutočne zaujímavé koherentné melódie, ktoré nebudete počuť na mnohých iných albumoch. Práve vďaka ním je „Sternenberster“ celkom rýchlo zapamätateľný, no nie je to typ melodiky, ktorá by vami preliezla ako röntgenové lúče. Ide o naozaj citlivo premyslené kompozície, tieto sa však nevyskytujú stále počas trvania hracieho času. Samozrejme Ruhsuz používa aj klasickejšie modulácie typické pre Black Metal 90tych rokov, hlavne v rýchlych častiach, v tých tlakovejších a chladnejších. Tam používa onú chladnú a melancholickú náladu a vrstvenie riffov v dvoch základných líniách. No jeho svojrázne melodické vyhrávky a postupy vo zvoľnovacích častiach obohacujú hudbu, aby z toho nevznikal iba rýchly kolos. Šípim, že v tých melodickejších svojráznych častiach je niečo „folklórneho“, niečo čo má Ruhsuz hlboko v krvi. Je celkom pravdepodobné, že jeho meno odkazuje na turecký pôvod a tu môže byť zakopaný pes. Ono je cítiť, že rozmýšľa trochu inak v harmóniách, aj keď sa silou mocou drží Black Metalových intencií. Tie zvláštne melodické partie však nedáva priamo najavo, nesnaží sa nimi presadzovať svoj pôvod, alebo niečo podobné, možno ich vyťahuje len podvedome a moduluje nimi klasické Black Metalové postupy, z čoho vzniká niečo naozaj zaujímavé. Tiež by som zas nepovedal, že sa jedná o typickú melodiku stredného východu, treba sa do toho započúvať a nechať to sebou prechádzať. Podobne je to aj s tempami, tie pravdepodobne navrhol tiež Ruhsuz na automate a Philipp ich len zahral. Sú využívané typické tupa tupa tempá, alebo rýchle klepačkové nájazdy, no skoro vždy bicie vyznievajú trochu sterilne. Možno za to môže aj mierne plastický a tichší zvuk bicích, čím nahrávka trochu stráca na dynamike. Povedal by som, že IMHA TARIKAT je viac o gitarovej práci a bicie sú skôr akousi nutnosťou, ale nechcem tým povedať, že by boli odohraté šlendriánsky. Bicie sú určite skomponované presne podľa skladateľových predstáv a potrieb. Tu by som tiež rád upozornil, že nejde o nejaký primitívny prístup ku rytmike, často sú využívané aj rôzne march, alebo tribal prvky v rytmike, je to kaskáda temp. Ďalším dôležitým faktorom „Sternenberster“ sú určite vokály, ktoré by nemali zostať opomenuté v žiadnej recenzii. Mnohé Black Metalové kapely majú celkom slušných vokalistov, no často nie sú tak výrazní ako napr. Mark of The Devil z Cultes Des Ghoules, alebo KzR z Bolzer pre príklad. To, čo predvádza Ruhsuz, je niečo neuveriteľné, ak ho raz budete počuť, jeho prejav si zapamätáte navždy. Vokály sú pre jeho vyjadrenie nesmierne dôležité a dôležitejšie zrejme ešte viac ako pri iných Black Metalových kapelách. Jeho špeciálny spôsob dýchania, vyslovovania slov, exponovania a hysterického horského kričania so suchým chrapotom je zážitok na ktorý sa nezabúda, som si viac než istý, že toto musí expresívne pôsobiť aj pri živých vystúpeniach. Jeho vokály dodávajú celej hudbe ešte viac na výnimočnosti, ak by použil len klasický monotónny a typický Black Metalový prejav, už by album stratil veľkú časť svojej hodnoty. Suma sumárum „Sternenberster“ je dobrý album so svojráznymi prvkami a atribútmi, aj keď určite nejde o jedno z najlepších diel roku 2020, rozhodne si ho zapamätáte a mnohé časti skladieb vám budú ešte dlho ležať v hlave! Najlepšia skladba? No predsa titulná, ale je ich tu viac, ktoré jej šliapu na päty.