INANNA „Transfigured In Thousand Delusions“, Australis Records, CD´12, CHL
INANNA už na predošlom albume dokázali, že sú kvalitnými hudobníkmi a ich debut „Converging Ages“ si zaslúžil výborné recenzie po celom svete, mňa ich hudba zaujala už dávno, tak som bol zvedavý kam sa chlapi posunú na novinke. Žiaľ k „Transfigured In Thousand Delusions“ som sa dostal dosť neskoro, album vychádza tesne pred koncom 2012 a počas roku 2013 je takmer k nezohnaniu, no dnes už mám novinku napočúvanú. INANNA je zvláštny úkaz na Death Metalovej scéne, nehrajú typický Death Metal tak ako ho poznáme od väčšiny kapiel. Do svojej hudby včleňujú aj veľa z klasického Thrash Metalu, predovšetkým stará METALLICA je tu trochu cítiť, hlavne z basovej hry Maxa Neira, jeho basové linky mi pripomínajú Cliffa Burtona, ale túto kapelu možno vystupovať aj v gitarových riffoch. Ono je dosť ťažké opisovať hudbu INANNA, predovšetkým musím napísať, že fanúšikovia Metallicy si určite na svoje neprídu, na to je hudba INANNA príliš extrémna a undergroundová. Všetky skladby sú skvelým svedectvom o tom, že ako hudobníci možno dosahujú svoj vrchol a životnú formu, skúste privoňať ich umeleckej kompozícii, zaujímavým technickým kreáciám a celkovej vyspelosti hudby. „Transfigured In Thousand Delusions“ na mňa pôsobí ako umelecké dielo pre náročných a vnímavých fans, a tak som sa nechal zo začiatku napáliť. Album som stále odkladal pretože prvé vypočutia ma príliš neohúrili, skladby sa mi zdali príliš dlhé a komplikované, síce mám rád aj takéto elementy v hudbe, ale stále ma niečo nútilo počúvať iné veci. Až sa stalo, že mi tento album zostal ako posledný a v nemom úžase som začal objavovať skryté krásy tohto šialenstva! V predošlej vete som už načrtol charakter hudby, album na prvý krát možno nezaujme, nie je postavený na nejakých efektoch, prvoplánovosti či zbytočnej chytľavosti, je postavený priam antikomerčne. Až sa teraz hanbím, že som tú skrytú krásu neobjavil na prvý krát a nechal sa odradiť prvotným dojmom, čím mi kapela dala vlastne šach mat. Album je postavený pomerne komplexne na dlhých skladbách, pohybujú sa priemerne okolo 8 minút, riffy sú kreatívne, zaujímavé, netuctové, ťažko kapelu k niečomu prirovnať, počas počúvania ma napadli ich kolegovia THORNAFIRE či THE CHASM, tým myslím skôr ich prepojene Death a Thrash Metalu v starom prevedení, no INANNA pridáva aj kus progresívnosti a originality. Melodika, akou obaja gitaristi Carlos a Diego disponujú, je výnimočná, je dobre ukrytá v hĺbke a po ňu sa treba ponoriť, vyhľadať ju, určite vám nebude biť do uší či sa vám umelo núkať. Ak to napočúvate, otvoria sa vám úžasné momenty, zaujímavé tónové kaskády za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani omnoho zručnejší gitaristi. Na predošlom albume chlapi načrtli určitú inštrumentálnu zmyselnosť v podobe rôznych akustických vyhrávok, tu sa posunuli ešte o kus ďalej, skoro v každom tracku sa nachádza nejaké to akustické a basové oživenie. V mnohých prípadoch koketuje s Fusion či jemným Jazzom, tieto momenty vždy prídu tak nečakane, ako aj nečakane odídu, sú neoddeliteľnou súčasťou skladieb, pritom vôbec nenarúšajú old schoolový feeling. Sú zahraté majstrovsky s citom a hĺbkou, stavím sa, že by dokázali robiť takúto hudbu aj mimo Metalu, plnú náročných rytmov, krkolomných akustických variácií a mnohí by padli na riť. O to zaujímavejšie že tieto umelecké prvky vsadia do extrémneho Metalu a pritom sa tvária, akoby nešlo o nič výnimočného, ale ono to výnimočné je. Album treba poriadne napočúvať so sústredením, nedá sa napočúvať na 7 krát, v ich sférach hrajú prím inteligencia, fantázia, majestátna rozmanitosť a umelecký rozsah. Napriek všetkým týmto komplikovanostiam sú všetky skladby tak silné a nezabudnuteľne osobité, že meno INANNA sa vám vryje hlboko do pamäti, alebo je tu ešte druhá možnosť, že„Transfigured In Thousand Delusions“ vôbec nepochopíte. Len sa započúvajte do Ancestral Raging Tides, najtemnejšej I Am Become Death, Everlasting Suffering, The Cerscent Portal of Insanity či najdlhšej Ascend From The Underworld (pomenovanej podľa starého dema z 2005), úžasný hudobne atmosférický zážitok, ktorý sa len tak nepočuje. Textovo sa INANNA opiera o mytológiu sumerskú, Mýtus Cthulhu, Lovecraftskú hrôzu, Necronomicon, ale aj šialenstvo ako také.
8/58:16/ 9,5 Mortuary
http://www.myspace.com/inannachile
INANNA už na predošlom albume dokázali, že sú kvalitnými hudobníkmi a ich debut „Converging Ages“ si zaslúžil výborné recenzie po celom svete, mňa ich hudba zaujala už dávno, tak som bol zvedavý kam sa chlapi posunú na novinke. Žiaľ k „Transfigured In Thousand Delusions“ som sa dostal dosť neskoro, album vychádza tesne pred koncom 2012 a počas roku 2013 je takmer k nezohnaniu, no dnes už mám novinku napočúvanú. INANNA je zvláštny úkaz na Death Metalovej scéne, nehrajú typický Death Metal tak ako ho poznáme od väčšiny kapiel. Do svojej hudby včleňujú aj veľa z klasického Thrash Metalu, predovšetkým stará METALLICA je tu trochu cítiť, hlavne z basovej hry Maxa Neira, jeho basové linky mi pripomínajú Cliffa Burtona, ale túto kapelu možno vystupovať aj v gitarových riffoch. Ono je dosť ťažké opisovať hudbu INANNA, predovšetkým musím napísať, že fanúšikovia Metallicy si určite na svoje neprídu, na to je hudba INANNA príliš extrémna a undergroundová. Všetky skladby sú skvelým svedectvom o tom, že ako hudobníci možno dosahujú svoj vrchol a životnú formu, skúste privoňať ich umeleckej kompozícii, zaujímavým technickým kreáciám a celkovej vyspelosti hudby. „Transfigured In Thousand Delusions“ na mňa pôsobí ako umelecké dielo pre náročných a vnímavých fans, a tak som sa nechal zo začiatku napáliť. Album som stále odkladal pretože prvé vypočutia ma príliš neohúrili, skladby sa mi zdali príliš dlhé a komplikované, síce mám rád aj takéto elementy v hudbe, ale stále ma niečo nútilo počúvať iné veci. Až sa stalo, že mi tento album zostal ako posledný a v nemom úžase som začal objavovať skryté krásy tohto šialenstva! V predošlej vete som už načrtol charakter hudby, album na prvý krát možno nezaujme, nie je postavený na nejakých efektoch, prvoplánovosti či zbytočnej chytľavosti, je postavený priam antikomerčne. Až sa teraz hanbím, že som tú skrytú krásu neobjavil na prvý krát a nechal sa odradiť prvotným dojmom, čím mi kapela dala vlastne šach mat. Album je postavený pomerne komplexne na dlhých skladbách, pohybujú sa priemerne okolo 8 minút, riffy sú kreatívne, zaujímavé, netuctové, ťažko kapelu k niečomu prirovnať, počas počúvania ma napadli ich kolegovia THORNAFIRE či THE CHASM, tým myslím skôr ich prepojene Death a Thrash Metalu v starom prevedení, no INANNA pridáva aj kus progresívnosti a originality. Melodika, akou obaja gitaristi Carlos a Diego disponujú, je výnimočná, je dobre ukrytá v hĺbke a po ňu sa treba ponoriť, vyhľadať ju, určite vám nebude biť do uší či sa vám umelo núkať. Ak to napočúvate, otvoria sa vám úžasné momenty, zaujímavé tónové kaskády za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani omnoho zručnejší gitaristi. Na predošlom albume chlapi načrtli určitú inštrumentálnu zmyselnosť v podobe rôznych akustických vyhrávok, tu sa posunuli ešte o kus ďalej, skoro v každom tracku sa nachádza nejaké to akustické a basové oživenie. V mnohých prípadoch koketuje s Fusion či jemným Jazzom, tieto momenty vždy prídu tak nečakane, ako aj nečakane odídu, sú neoddeliteľnou súčasťou skladieb, pritom vôbec nenarúšajú old schoolový feeling. Sú zahraté majstrovsky s citom a hĺbkou, stavím sa, že by dokázali robiť takúto hudbu aj mimo Metalu, plnú náročných rytmov, krkolomných akustických variácií a mnohí by padli na riť. O to zaujímavejšie že tieto umelecké prvky vsadia do extrémneho Metalu a pritom sa tvária, akoby nešlo o nič výnimočného, ale ono to výnimočné je. Album treba poriadne napočúvať so sústredením, nedá sa napočúvať na 7 krát, v ich sférach hrajú prím inteligencia, fantázia, majestátna rozmanitosť a umelecký rozsah. Napriek všetkým týmto komplikovanostiam sú všetky skladby tak silné a nezabudnuteľne osobité, že meno INANNA sa vám vryje hlboko do pamäti, alebo je tu ešte druhá možnosť, že„Transfigured In Thousand Delusions“ vôbec nepochopíte. Len sa započúvajte do Ancestral Raging Tides, najtemnejšej I Am Become Death, Everlasting Suffering, The Cerscent Portal of Insanity či najdlhšej Ascend From The Underworld (pomenovanej podľa starého dema z 2005), úžasný hudobne atmosférický zážitok, ktorý sa len tak nepočuje. Textovo sa INANNA opiera o mytológiu sumerskú, Mýtus Cthulhu, Lovecraftskú hrôzu, Necronomicon, ale aj šialenstvo ako také.
8/58:16/ 9,5 Mortuary
http://www.myspace.com/inannachile
