INQUISITION „Bloodshed Across The Empyrian Altar Beyond The Celestial Zenith“, Season of Mist, CD´16, COL

Nový materiál od INQUISITION rozhodne patril medzi prudko očakávané Black Metalové diela tohto roku, som si istý, že ako album vyšlo, mnoho maniakov sa priam triaslo vypočuť si ako budú títo dvaja matadori, Dagon a Incubus, znieť v roku 2016! Stalo sa tak 26. augusta, novinka dostala predlhý názov „Bloodshed Across The Empyrian Altar Beyond The Celestial Zenith“ a ani názvy skladieb neznejú príliš krátko. Kto kapelu pozná, vie, že ich dráha začala začiatkom roku 1988 ako Thrash Metalové komando, neskôr do svojho štýlu zaraďovali stále viac čierneho umenia a dnes tu máme jednu originálnu Black Metalovú kapelu. Veľa Black Metalových kapiel ani neskúša vytvoriť niečo originálne, chcú sa držať starého pôvodného zvuku a znieť ako z kobky, tým vzniká mnoho rovnako znejúcich kapiel, aj keď nevravím, že zlých. INQUISITION boli zas niekde inde, vytvorili si zvláštny štýl po stránke riffovej, rytmickej, ale aj zvukovej, vytvorili priam INQUISITION štýl. Presne toto všetko dokazujú aj na novinke a kapela znie zas modernejšie a možno trochu uhladenejšie, no stále je to ich typická produkcia kde má svoj priestor určitá čitateľnosť, vyváženie basov a výšok v dobrom pomere a chladné gitarové manévre, z ktorých stále mrazí. Kapela je typická tým, že často do ostrých a rýchlych tremol vsádza pomalé gitarové motívy, kde dostávajú priestor zas trochu iné harmónie ako v rýchlych momentoch. V rýchlych dominuje akási jednoduchšia a účelnejšia melodika, niekedy len rytmická, no v pomalosti naberajú úplne iný vietor do plachiet. Nevravím, že je to len tento jednoduchý model ako som ho načrtol, často sa dobre predvádzajú aj v rýchlych sekvenciách a vytvárajú zaujímavé melódie, ktoré nebudete len tak počuť od hocakej inej Black Metalovej kapely. Zaujímavé sú predovšetkým zmeny týchto dvoch polôh a ich časté striedanie, ich väzby medzi sebou a tu je dobre počuť, ako je kapela na tom dobre po stránke kompozičnej. V najpomalších úsekoch riffy vedú často do mysterióznych polôh, no nikdy sa s tým dlho nezaoberajú a v momente sa zas všetko mení v dekadentnú hru tieňov a strachu. Týmto udržujú Black Metalového ducha čistejšieho, ak by sa príliš odovzdali pomalším a atmosférickejším riffom a držali by ich príliš dlho, dielo by pôsobilo menej ortodoxne a možno viac experimentálnejšie. Tým ale nechcem povedať, že by sa INQUISITION pokúsili vymaniť z atmosférického oparu, práve naopak, ich hudba je priam stelesnením pocitov a čiernych vášní, každý riff vás okamžite odpútava od okov reality a posúva niekam do neznáma či diaľav. Výnimkou môže byť snáď A Black Aeon Shall Cleanse, zrejme jeden z najpomalších songov z albumu, tu sú prechody do mystických sfér okúzľujúce a na konci skladby sa dočkáme krvavého a krutého riffingu, alebo hneď po nej nasledujúca The Flames of Infinite Blackness Before Creation. INQUISITION na jednej strane pôsobia silne ortodoxne a neústupne, na druhej kladú prísnu doktrínu na pestrosť riffov, vznešená kombinácia v Black Metale. V ich diele je aj mnoho epických momentov striedaných so zaklínadlami hnevu a nenávisti, ich spôsob vedenia vojny je monumentálny a precízny. Melodika je vábivá ako čierne záchvevy hrôzy, ale ich harmónie sú celkom zložité. Nemôžte si ich len tak vyloviť z pamäti kedykoľvek, je to typ melodiky, ktorá je skrytá pred prvoplánovosťou, no keď si album napočúvate, iste uznáte, že album má po harmonickej stránke viac než zaujímavé zákutia. Niekedy sa melódie tak trochu ponárajú do prízemia aby na to vyštartovali do úžasných kaskád a v nemom úžase tak môžeme sledovať brilantné výstavby skladieb. Kapele nechýba dávka kreativity, inteligencie a inštrumentálneho umu, pritom na prvé počutie sa môže zdať, že nahrávka je sterilná. Skoro hodinová jazda luxusného Black Metalu dáva jasne najavo, že Black Metal v USA expanduje a INQUISITION stoja v čele spolu s ABSU a ďalšími mohykánmi.