INSEPULTO „Necrodex“, Memento Mori, CD´15, CRI

INSEPULTO nie je žiadny neznámy pojem pre nás, recenzoval som ich predošlý debut „Morbid Spawn of Resurrection“ a taktiež sme spáchali rozhovor, teda najvyšší čas sa pustiť do recenzie na nový album „Necrodex“. Títo Kostaričania hrajú klasický Death Metal 90tych rokov bez nejakého inovovania či pridania novej hodnoty do hudby, dodržujú všetky klasické postupy akoby sa zasekli v 90tych rokoch. Najviac u tejto kapely oceňujem variabilitu riffov, po tejto stránke sa Fo snaží hrať tak pestro ako je to len možné, od trhacích riffov, cez tremolá, sekačky, vypúšťané riffy, všetko obmieňa v takých intervaloch aby nahrávka príliš nenudila. Dokonca sa dajú jednotlivé skladby vďaka tomuto aj odlíšiť, len si porovnajme The Return of The Impious a druhú Cremated Alive (Together We Will Forever Be), obe skladby sa od seba odlišujú tak, že každá má iný charakter, druhá je rytmicky viac dynamická a chytľavejšia. Mimochodom tá druhá neskutočne pripomína v niektorých momentoch Deicide z ich debutu, ako riffmi, tak aj vokálmi, nie že by The Master Butcher mal podobne nenávistný murmur ako Benton, ale používa podobné frázovanie. Podobnosť s Deicide tu však nie je len v tomto prípade. Ďalším zdrojom inšpirácie pre chalanov je určite stredná tvorba Cannibal Corpse, od nich si vypožičali, alebo sa nechali inšpirovať strašidelnými riffmi, ktoré tu tvoria atmosféru chorobnosti a perverznosti. Všetky skladby sú dosť chytľavé a nie je problém si celý „Necrodex“ napočúvať, za to môže aj groovy rytmika, ale aj melodika. Časté sú rytmické výpady, kedy bicie prestanú hrať, gitara sa rozochveje v rýchlom melodickom motíve a do ďalšieho riffu sa automat oprie. Práve ten automat je z môjho pohľadu kameňom úrazu, síce nie je zle nazvučený ale automat bude vždy automatom, neviem či je na Costa Rice taký nedostatok bicmanov keď si ho nedokázali zohnať už od debutu. Hudbu INSEPULTO to trochu degraduje a všetko tak pôsobí viac plasticky, prízemne a to aj v najatmosférickejšom a najpomalšom songu Ars Magna In Evisceratus, kde gitara predvádza mysterióznu prácu a odlišuje sa snáď najviac od všetkých trackov. Aj vďaka atmosférickejším momentom aj chytľavosti a variabilite riffov na mňa „Necrodex“ ale nepôsobí príliš najlepším dojmom, príde mi to ako obyčajný rytmický Death Metal a keď si ho porovnám so špičkovými dielami 90tych rokov, napr. s „Retribution“, „You´ll Never See...“, „Hate“ či „Only Our Death Is Welcome“ príde mi to strašne prázdne a akoby mlátenie prázdnej slamy. Tieto riffy boli zahraté už nespočetne krát a navyše sa mi nepáči celkový sound nahrávky, ktorý môže dať kapele viac než si snáď myslia. Celkove to zrejme kazí automat a gitary mi zvukovo neprídu ničím výnimočné, skôr sú prejavom šedého priemeru, akoby chlapi stratili kreativitu v sebe. Zvuk nemá skoro žiaden zvukový priestor, príde mi to ako nahraté na nejaké lacné „mašinky“, rozhodne by som použil iný druh gitarového efektu a nahral to v inom štúdiu s jasnou víziou ako to má celé znieť. Je to ale len môj subjektívny názor, verím, že chlapi s týmto odhodlaním do štúdia šli a nahrali to všetko tak ako chceli, ale žiaľ z môjho pohľadu je výsledok po slabší, nedotiahnutý. Hrať samozrejme vedia, dokazujú to nielen pri primárnych riffoch ale aj pri sólach, tie by sa mohli ujať aj v nejakej Heavy Metalovej hudbe. Ich Death Metal mi príde príliš „lacný“, ale snaha tu samozrejme je, teraz ma napadlo, že možno by pomohlo, keby mali dvoch gitaristov a snažili by sa oba nástroje prelínať a vytvárať tak náročnejšie harmónie, ale INSEPULTO je zrejme o týchto troch ľuďoch.