IN SOLITUDE „Sister“, Metal Blade Records, CD´13, SWE
Tak Heavy Metal sme na Necrosphere ešte nemali, ale aj to raz muselo prísť, a to dokonca v takom veľkolepom štýle, že IN SOLITUDE podľa mňa vydali jeden z najlepších albumov minulého roka! Kapela pochádza z Uppsala, známeho to mesta kde sa zrodila nejedná výborná švédska Death Metalová kapela. Keď sa pozrieme bližšie na zostavu, ani sa nie je čo čudovať, Gottfrid Ahman (Invidious, Katalysator, Repugnant...), Uno Bruniusson (Procession), Pelle Ahman (Invidious, Katalysator...) Henrik Palm (Vampire...) a Niklas Lindstrom. Zväčša hudobníci ktorí sa pohybujú v Death, Thrash, Doom sférach. Album „Sister“ je už ich tretím v poradí a mojím prvým, ktorý som počul, už na prvé počutie ma omámili očarujúce melódie, ktoré akoby vypadli z lexikónu veľkej Heavy Metalovej školy novej vlny. Neviem s akou mágiou títo páni pracujú, ale tento album ponúka vysokú kvalitu, ktorá môže ľahko zmiesť aj skúsených extrémnych metalistov, len sa zahryznite a započúvajte do uhrančivých tónov IN SOLITUDE, skvelá porcia tvrdšieho Heavy Metalu s okultnými textami. Pokúšam sa vyzdvihnúť nejakú skladbu, ktorá by bola najlepšou z albumu, ale narážam na sakra tvrdú skalu, čo track to skvost. Každý jeden tón na „Sister“ je nekonečne premakaný a dotiahnutý, všetku tu sedí tak dokonale, že sa až zdá, že im s albumom musel pomáhať niekto, alebo niečo z inej sféry bytia. Hudobne by som to prirovnal skôr k novším veciam MERCYFUL FATE a KING DIAMOND s tým, že IN SOLITUDE sú snáď ešte lepší, samozrejme staré albumy od oboch spomínaných kapiel sú najskvostnejšími dielami v Metale vôbec, ale k ich posledným veciam sa Švédi bez problémov približujú a dokonca ich aj prekonávajú! Ale skúsim teda dať aspoň jednu skladbu, ktorá by bola reprezentatívna a možno najlepšia z albumu, vyberám dvojku Death Knows Where, aj keď si samozrejme ihneď trhám vlasy, pretože nasledujúca A Buried Sun je snáď ešte lepšia a Pallid Hands ešte lepšia a podobne, pri každej skladbe mám dojem, že toto je ten najlepší kúsok! Prvý kúsok He Comes je len také otváracie intro ktoré naznačuje s kým a čím budete mať dočinenia. Gitarové aranže sú jednoducho unikátne, skvelá kompozícia skladieb ponúka nevšedné inštrumentálne výkony ktoré ani tak neučaria hudobným perfekcionizmom ako skôr obrovským talentom napísať skladby chytajúce pod krk. V gitarových riffoch nájdete aj hutnejšie momenty, kedy kapela poriadne pridáva do kotla, ale aj jemnejšie, ale o to mysterióznejšie riffy pri ktorých máte dojem, že niečo nie je v poriadku s kostolným poriadkom. Temnota sa rozlieha nad celým dielom, atmosféra je jedným z najkľúčovejších prvkov, taktiež svojskosť s vlastným rukopisom (prirovnanie ku KD a MF je len orientačné), je tu počuť aj nepatrný dotyk Doom Metalu 80tych rokov, či sem tam Rockové fígle, ktoré ale dobre zapadajú do celkového konceptu. Silne ma prekvapil hrdelný prejav Pelle Ahmana, ktorý v INVIDIOUS predvádza extrémne polohy a tu spieva ako malý boh, jeho hlboký a osobitý hlas v nižších polohách môže pripomenúť napr. Davea Gahana, ale to len miestami, inak sú vokály rovnako špičkové a dôležité, ako aj hudba samotná. On dodáva kapele ešte viac na výraznosti a pôsobivosti, dotvára tiež atmosféru a auru, je mocným nástrojom nielen slova v tejto kapele. Zvuk nahrávky je temný, som rád, že nezvolili úplne čistý a kryštalický zvuk ako to u Heavy Metalových kapiel býva zvykom, na sounde je počuť, že to majú v rukách ľudia temnejších pováh, celkove mi produkcia príde skôr Death Metalová než klasicky Heavy, tým ale nemyslím, že gitary znejú ako plameňomet. Mám na mysli určitú tajomnosť vo zvuku, závan strašidelna a cielenej nečistoty. „Sister“ má takú moc, že akonáhle ho začnete počúvať, tieto skladby sa vám prilepia k vášmu momentálnemu životu a vždy vám budú pripomínať to obdobie života, tú atmosféru kedy ste album napočúvali. Parádny kúsok, ani sa mi nechce veriť, že je rok 2014, respektíve 2013 keď vznikol, akoby som počúval nejaký zabudnutý skvost z minulosti.
8/46:03/ 9,75 Mortuary
http://www.reverbnation.com/insolitudeheavymetal
Tak Heavy Metal sme na Necrosphere ešte nemali, ale aj to raz muselo prísť, a to dokonca v takom veľkolepom štýle, že IN SOLITUDE podľa mňa vydali jeden z najlepších albumov minulého roka! Kapela pochádza z Uppsala, známeho to mesta kde sa zrodila nejedná výborná švédska Death Metalová kapela. Keď sa pozrieme bližšie na zostavu, ani sa nie je čo čudovať, Gottfrid Ahman (Invidious, Katalysator, Repugnant...), Uno Bruniusson (Procession), Pelle Ahman (Invidious, Katalysator...) Henrik Palm (Vampire...) a Niklas Lindstrom. Zväčša hudobníci ktorí sa pohybujú v Death, Thrash, Doom sférach. Album „Sister“ je už ich tretím v poradí a mojím prvým, ktorý som počul, už na prvé počutie ma omámili očarujúce melódie, ktoré akoby vypadli z lexikónu veľkej Heavy Metalovej školy novej vlny. Neviem s akou mágiou títo páni pracujú, ale tento album ponúka vysokú kvalitu, ktorá môže ľahko zmiesť aj skúsených extrémnych metalistov, len sa zahryznite a započúvajte do uhrančivých tónov IN SOLITUDE, skvelá porcia tvrdšieho Heavy Metalu s okultnými textami. Pokúšam sa vyzdvihnúť nejakú skladbu, ktorá by bola najlepšou z albumu, ale narážam na sakra tvrdú skalu, čo track to skvost. Každý jeden tón na „Sister“ je nekonečne premakaný a dotiahnutý, všetku tu sedí tak dokonale, že sa až zdá, že im s albumom musel pomáhať niekto, alebo niečo z inej sféry bytia. Hudobne by som to prirovnal skôr k novším veciam MERCYFUL FATE a KING DIAMOND s tým, že IN SOLITUDE sú snáď ešte lepší, samozrejme staré albumy od oboch spomínaných kapiel sú najskvostnejšími dielami v Metale vôbec, ale k ich posledným veciam sa Švédi bez problémov približujú a dokonca ich aj prekonávajú! Ale skúsim teda dať aspoň jednu skladbu, ktorá by bola reprezentatívna a možno najlepšia z albumu, vyberám dvojku Death Knows Where, aj keď si samozrejme ihneď trhám vlasy, pretože nasledujúca A Buried Sun je snáď ešte lepšia a Pallid Hands ešte lepšia a podobne, pri každej skladbe mám dojem, že toto je ten najlepší kúsok! Prvý kúsok He Comes je len také otváracie intro ktoré naznačuje s kým a čím budete mať dočinenia. Gitarové aranže sú jednoducho unikátne, skvelá kompozícia skladieb ponúka nevšedné inštrumentálne výkony ktoré ani tak neučaria hudobným perfekcionizmom ako skôr obrovským talentom napísať skladby chytajúce pod krk. V gitarových riffoch nájdete aj hutnejšie momenty, kedy kapela poriadne pridáva do kotla, ale aj jemnejšie, ale o to mysterióznejšie riffy pri ktorých máte dojem, že niečo nie je v poriadku s kostolným poriadkom. Temnota sa rozlieha nad celým dielom, atmosféra je jedným z najkľúčovejších prvkov, taktiež svojskosť s vlastným rukopisom (prirovnanie ku KD a MF je len orientačné), je tu počuť aj nepatrný dotyk Doom Metalu 80tych rokov, či sem tam Rockové fígle, ktoré ale dobre zapadajú do celkového konceptu. Silne ma prekvapil hrdelný prejav Pelle Ahmana, ktorý v INVIDIOUS predvádza extrémne polohy a tu spieva ako malý boh, jeho hlboký a osobitý hlas v nižších polohách môže pripomenúť napr. Davea Gahana, ale to len miestami, inak sú vokály rovnako špičkové a dôležité, ako aj hudba samotná. On dodáva kapele ešte viac na výraznosti a pôsobivosti, dotvára tiež atmosféru a auru, je mocným nástrojom nielen slova v tejto kapele. Zvuk nahrávky je temný, som rád, že nezvolili úplne čistý a kryštalický zvuk ako to u Heavy Metalových kapiel býva zvykom, na sounde je počuť, že to majú v rukách ľudia temnejších pováh, celkove mi produkcia príde skôr Death Metalová než klasicky Heavy, tým ale nemyslím, že gitary znejú ako plameňomet. Mám na mysli určitú tajomnosť vo zvuku, závan strašidelna a cielenej nečistoty. „Sister“ má takú moc, že akonáhle ho začnete počúvať, tieto skladby sa vám prilepia k vášmu momentálnemu životu a vždy vám budú pripomínať to obdobie života, tú atmosféru kedy ste album napočúvali. Parádny kúsok, ani sa mi nechce veriť, že je rok 2014, respektíve 2013 keď vznikol, akoby som počúval nejaký zabudnutý skvost z minulosti.
8/46:03/ 9,75 Mortuary
http://www.reverbnation.com/insolitudeheavymetal
