INTERNAL BLEEDING „Imperium“, Unique Leader Records, CD´14, USA

Už dávno som nepísal recenziu na hudbu podobného razenia ako INTERNAL BLEEDING, teda brutal Death Metalová masakra. Práve túto kapelu považujem za jednu z najlepších a najoriginálnejších v tomto žánri, vždy si zachovali svoju tvár pre svoju osobitosť a neprestali ma baviť ako mnoho iných kapiel v tomto druhu Metalu. Pretieklo veľa vody od posledného albumu „Onward To Mecca“, doslova 10 rokov, mnohí už možno ani neverili že sa ešte niekedy dočkáme novinky. Ale prišiel september 2014 a vonku máme novinku „Imperium“. Od IB mám samozrejme najradšej ich najstaršie sračky ako „Invocation of Evil“, „Perpetual Degradation“ a samozrejme skvelý debut „Voracious Contempt“, z novších zas perfektný „Driven To Conqer“. Novinka mi príde ako pokračovanie práve „Driven...“, brutálne slam riffy kombinované technickejšími melodickejšími, kapela znie stále ako na začiatku s tým, že sa ich dotkol mierny progres ktorý ale kapelu neposúva do neobvyklých vôd. Kapela stavia na násilí a brutalite, riffy sú napísané tak bravúrne, že ich pozdvihuje skvelá kompozícia. Všetky sú radené za sebou logicky a prirodzene, neboja sa ani pomalších sekačiek, pri ktorých vyznievajú ešte ťažšie. Samozrejme neodmysliteľné sú aj typické tremolá z ktorých zas vybuchujú gejzíry melodickejších momentov, ale melodických v Death Metale, žiadne trápne a prehnané blbosti. Silným momentom v ich hudbe je rozhodne chytľavosť a groove rytmika, kombinácia týchto dvoch elementov robia z IB to čím sú, pri počúvaní máte potom pocit ničiť, rozbíjať, drviť na prach. Experimentálnejšie momenty prináša napr. skladba Patterns of Force I. The Discovery, začiatok skladby je dosť netypický s použitím akustickej gitary, atmosféra sa prediera do popredia a všetko rozmetá hneď prvý riff a všetky nasledujúce. Album tvorí deväť skvelých pilierov z čoho každý je pevne stojacim nosníkom, ani jeden nie je nestabilný či rozpadávajúci sa, tým chcem povedať, že album je postavený na všetkých skladbách a neobsahuje nejakú zásadnú skladbu ktorá by zatienila ostatné, a naopak, nemáme tu žiadnu slabú skladbu, ktorá by zaostávala. Všetky tracky sú na rovnakej úrovni a je už len na poslucháčovi, ktoré si obľúbi viac, pre mňa je ťažké vybrať najlepší song, baví ma počúvať celý album od prvého zahrabnutia do strún až po posledný výkrik. Skvelú práci si odvádza vokalista Keith DeVito známy aj z Pyrexie, jeho prejav je zverský a energický, občas mi pripomína až šialenosti Johna Tardyho z Obituary. Dokáže sa dobre vcítiť do ťažkých riffov a zdieľať s nimi rovnakú úroveň nastavenej brutality, dokáže umne zrýchliť frekvenciu frázovania pri rýchlych momentoch, alebo spomaliť pri zasekávačkách. Osobnosť tohto maniaka jednoznačne patrí k tejto NY legende aj keď je to jeho premiéra pri „Imperium“, ale čo si budeme hovoriť, keď skoro každý materiál tejto kapely naspieval iný vokalista. Jeho prejav sa do IB určite hodí rovnako ako jeho všetci predchodcovia. Započúvajte sa teda do ostrých a nebezpečných riffov, ktoré tvoria to najlepšie čo dnes brutal Death Metalová scéna ponúka, pre mňa určite najlepší album tohto druhu za posledné obdobie, dúfam však, že ďalší album nevyjde až v roku 2024!