INVERLOCH „Distance / Collapsed“, Relapse Records, CD´16, AUS

Buf, nový INVERLOCH už čaká v prítmí, číha a desí. Kto pozná túto kapelu, určite vie, že sú to v podstate pokračovatelia legendárnych Disembowelment! Konkrétne Paul Mazziotta ako bicman a Matthew Skarajew ako gitarista, zostatok členov sú už cezpoľní, ale pod plným velením oboch pôvodných členov. Zo starej zostavy mi tu chýba hrdelný mág Renato, aj keď Ben sa ho snaží napodobniť dosť hodnoverne. INVERLOCH majú za sebou už EP „Dusk / Subside“, ktoré sa stretlo so slušnou kritikou aj z mojej strany. Ako ale dopadlo nové CD tejto zaujímavej kapely? Z môjho pohľadu sa jedná o jeden z najlepších, ak vôbec nie najlepší album v žánri Death / Doom za posledné obdobie. Do akej miery je INVERLOCH podobný ich predchádzajúcemu strážcovi? Rozhodne fanúšik Dismebowelment rozpozná, že sa tu varí z podobných ingrediencií, pomalá prehnitá skaza sa plazí ako ranná hmla nad horským jazerom. Prvý song Distance Collapse (In Rubble) je nádhernou ukážkou atmosférickej a ťaživej hudby kde priestor dostanú aj rýchle Death Metalové rúbanice v kvalite takých Incantation. Zaujímavé melódie sa klenú ako podzemné jaskynné rieky, ktoré ešte človek nemal možnosť vidieť, no i napriek tomu sú neuveriteľne dravé, tajomné, večne zahalené tmou a mystériom nepoznania. Táto kapela sa prerodila ako jeden zo základného kmeňa Death / Doomu, remeslo ovládajú majstrovsky a kto dnes môže povedať viac? Samozrejme riffovo tu nemáme nič extra preborné, pomalé sekané úseky sú narúšané ešte drvivejšími vypúšťanými riffmi, do toho sekunduje akustická melancholická vybrnkávačka a strastiplné bubenícke umenie. Paul stále ovláda typické fígle ako za starých čias, napr. do najpomalších riffov vsadiť rýchlejšie dávkované dvojkopákové kadencie v určitých intervaloch, to sa počúva úplne bez dychu. Pri rýchlych momentoch, ako napr. začiatok trojky Lucid Delirium, prídu na rad aj drsné tremolá, no to však netrvá dlho, spomalenie je hneď za dverami. Chlapi nechcú príliš nechávať Death Metalové dvere otvorené, zväčša sa lepšie cítia v mŕtvolnej fáze, takže prevláda skôr Doom Metalová skaza, aj keď v tejto spomínanej veci je dosť smrtiacich úsekov. Škoda, že INVERLOCH už nedokážu vytvoriť tak spirituálnu a monumentálnu atmosféru ako na „Transcendence Into The Peripheral“ v 93tom. Samozrejme aj dnes im to veľmi pristane hudobne a aj napriek tomu sú králi tohto žánru v mojich očiach, no ich skladby už nedosahujú takej výraznej hustoty ako vtedy. No i tak sú skladateľsky na tom slušne, skladby sa veľmi dobre počúvajú a plynú v kompozičnom toku priam ukážkovo. Ak porovnávam oba albumy, v tej dobe boli skladateľsky ako aj duchovne zrejme niekde inde, bol to pretlak nápadov, kreativity a vnútornej sily keď dokázali splodiť tak bizarnú hudbu. Dnes skôr len nadväzujú na svoju minulosť s omnoho kvalitnejším zvukom, kvalitnejšími nástrojmi a skúsenosťami. Ale mnohé momenty sa fakt k „Transcendence Into The Peripheral“ približujú, napr. v The Empyrean Torment, kedy na gitary použili echo a už tu máme to žiarivé zlo z hlbočín zeme. Táto skladba má zrejme najbližšie k ich starej tvorbe atmosféricky aj hudobne, škoda že takto neznejú všetky skladby. Na druhej strane sa to dá chápať, že nechcú vykrádať seba samých až do takej miery aby nestáli na mieste, aj keď mnohí by sme si to želali. Na to, že „Distance / Collapsed“ trvá skoro 40 minút, mi vždy počúvanie debutu prišlo strašne rýchle. Melodicky sa stále držia v podobných zádoomčivých hrôzach ako vtedy, temnota, morbídne mystérium, štvanica na zdroj svetla, záhrobnosť. Teraz je tu cítiť ale viac dnešné ponímanie, je to viac modernejšie a čistejšie, aj keď len do určitej miery. Zvuk nahrávky sa určite prečistil, no stále si uchováva undergroundového ducha a zvláštny priestor pre strašidelnosť. Dá sa tu vystopovať podobnosť aj vo farbách obalu, v logu a ďalších vizuálnych záležitostiach. Dokonca zostali verní aj labelu Relapse čo je len dobre. Možno na ďalšej nahrávke šliapnu ešte viac do svojich pôvodných stôp a dočkáme sa ešte kvalitnejšieho zárezu. Kvalitka!