IRKALLIAN ORACLE „Grave Ekstasis“, Bolwärk, CD´13, SWE

Nie vždy musí platiť, že kapela pochádzajúca z určitého štátu musí znieť určito, presne teraz narážam na kapelu IRKALLIAN ORACLE z Gothenburgu. Kto by si myslel, že pôjde o melodický Death Metal, alebo klasický švédsky Death Metal, nabil by si zuby o nákovu. Niečo také ako hrajú títo Švédi, sotva niekto v tomto štáte ešte produkuje, aj keď v rámci undergroundu okultného to až také novum zas nie je. Už len to, že kapela hrá okultný Death / Black, je pre krajinu troch koruniek zvláštne. K tejto kapele som sa dostal tak, že som o nich veľa čítal v recenziách a všade ich prirovnávali k PORTAL. Ja tam z PORTAL nepočujem absolútne nič, nahrávku som si napočúval asi po dvoch, troch napočúvaniach čo sa pri PORTAL stať nemôže, navyše IO majú omnoho čistejší zvuk a zďaleka nie sú tak chaotickí, mimodimenzionálni a iní. Ak by som ich už mal k niekomu prirovnať, tak mi skôr pripomínajú GRAVE MIASMA. Myslím, že kto uctieva túto anglickú hydru, určite by sa mal po IO poobzerať. Jediná nevýhoda, alebo slabosť albumu je to, že si album príliš rýchlo napočúvate, inak nemám čo vytknúť. Toto je ale spôsobené tým, že chlapi opakujú určité riffy stále dokola, aj keď znejú výnimočne, a to by som aj podtrhol, že práve toto ich robí aj zaujímavými. Ono tie opakujúce sa riffy a gitarové melódie sú natoľko podmanivé a silné, že tento extrakt smrti vás nebude nudiť, prispieva k tomu aj prejav vokalistu. Ten totiž vie stále „kázať“ tak zaujímavo a prináša bizarné príšernosti, že tie monotónnejšie pasáže vyslovene oživuje. Dostatočné echo vokálu pridáva na celkovej atmosfére „Grave Ekstasis“. Ale zas nechápte moje slová v tom zmysle, že celú skladbu tvoria tri dokola sa opakujúce riffy, samozrejme sú tu aj momenty kedy sú riffy omnoho hustejšie, meniace sa a ponúkajúce určitú progresivitu, najlepším príkladom by bola skladba Trans - Abysmal Echoes (Non - Sense). Je zároveň aj najkratšou skladbou albumu, no pritom ponúka snáď najhustejšiu esenciu rozmanitosti a pestrosti, počas tých dvoch minút a dvadsaťpäť sekúnd vám preženú vedomím toľké množstvo temnoty, až z toho sčerniete. Ak si zoberieme, že ich skladby sú práveže dlhé, napr. Iconoclasm 12:47, alebo Absentia Animi 13:12, tak to rozpoloženie riffov je v takýchto skladbách omnoho redšie, ale vždy príde moment prekvapenia, kedy vás zavalí mohutná vlna burácania, komplexnej šialenosti a hustoty. Zväčša si ale skladby držia svoju homogenitu, a základný motív, no vždy znejú OI vražedne, desivo, temne, besno! Typické sú pre nich prechody z dlhej pomalšej pasáže do nekompromisnej búrky, no vždy to má atmosféru, ktorá mi veľmi pripomína už spomínaných GRAVE MIASMA. Zvukovo je celé čierne dielo obalené celkom čistým a čitateľným dojmom, no jaskynný efekt je prítomný, aj keď nie až v takej miere ako na „Exalted Emanation“, ale ten hukot z priestoru si určite všimnete a budete ho silne podvedome vnímať. Pre IO sú najcharakteristickejšie mučivé tremolá, sú zahraté s veľkou nenávisťou a beštialitou, pri tak čistom zvuku teda môžete pozorne počúvať prácu gitaristu, no sól sa nedočkáte, všetko je postavené na nosných hrubých riffoch. Pocity z nahrávky? Strašidelné, okultné, desiace, apokalyptické, nehumánne. Ak si zoberieme, že IO vznikli v roku 2012 a toto je ich prvá nahrávka rok na to, ide o veľmi kvalitný album, verím, že bude dominovať v mnohých topkách za tento rok.
5/43:38/
9                                                             Mortuary
http://irkallianoracle.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]