JESS AND THE ANCIENT ONES „Second Psychedelic Coming - The Aquarius Tapes“, Svart Records, CD´15, FIN

JESS AND THE ANCIENT ONES sledujem pozorne už od ich začiatkov kedy hrali tiež okultný Rock, ale výrazne ovplyvnený NWOBHM, v tejto pozícii sa nachádzali ešte do minuloročného singlu „Castaneda“. Jess je charakteristickým poznávacím znamením pre túto kapelu a vyzerá to tak, že vždy aj bude, pokiaľ bude stáť za mikrofónom. Predošlý singel som recenzoval ešte len prednedávnom a kapela sa tu ukázala znova v temnom svetle skôr Metalovejšieho strihu. Preto bolo nové smerovanie JATAO pre mňa dosť prekvapením. Zabudnite na Metalové prvky a tvrdšie gitary, tento krát nás títo Fíni pozývajú do zatratených psychadelických komôr kde hlavné slovo má Rock. Kapela sa tentokrát úplne ponorila do psychadelie a gitary znejú viac než Iron Maiden už skôr ako Pink Floyd, The Doors alebo Jefferson Airplane. Základné melodické linky všetkých skladieb ponúka samotná Jess, vďaka jej vokálom si skladby zapamätáte a ona im dáva tú priamejšiu tvár. Dokonca aj klávesy ponúkajú viac toho čitateľného a ľahšie počúvateľného než besniace gitary. Po gitarovej stránke sa tu odohráva celkom zaujímavá koláž tónov, riffov a experimentov. Je to ako jazda v drogovom opojení, neviete čo môžete očakávať, všetko sa prepadáva, všetko rastie a zo všadiaľ počuť vytie sov. Niektoré riffy sú celkom dobre uchopiteľné a dá sa na ne hneď zvyknúť, no väčšina je akoby improvizáciou v danom momente. Samozrejme nie všetko čo sa ťažko počúva musí byť improvizáciou, v tomto prípade si nie som úplne tak istý. Ak by som si odmyslel Jessine vokály a niektoré klávesové partie, ich hudba by bola ešte náročnejšou na počúvanie a pochopenie. Máme tu teda celkom slušný kontrast kedy Jess ponúka jasne definované melódie, no gitary to zas všetko rozvracajú, prekrúcajú a vytvárajú halucinácie, sny a preludy. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že materiál „Second Psychedelic Coming – The Aquarius Tapes“ je nesúrodý a kostrbatý, možno, no títo hudobníci to spravili tak dobre, že v konečnom dôsledku tu máme jeden vynikajúci album! Skladby sú po všetkých stránkach silné a práve tým psychadelickým rozmerom nechávajú stále otvorené dvere pre ďalšie chápanie. Na jednej strane si album možno vďaka prístupnejším momentom rýchlejšie napočúvať, no v pozadí je otvor do vesmíru a tu môžete skúmať hudbu omnoho hlbšie a každým posluchom môžete objavovať nové veci. Hneď prvá skladba Samhain je jasná pecka do hlavy, chytľavé vďaka skvelému refrénu, no nie vždy v skladbách objavíte takto chytľavé refrény. Niektoré skladby sú celkove menej prístupné, no vnútorné pnutie má rovnakú silu ako tie chytľavejšie. Celková melodika je dosť šialená, často predstavuje nové obzory a rozhodne tu nebudete počuť melódie z bežného Rocku alebo Metalu. Skladby sú po kompozičnej stránke tak pestré, že je to ako objavovanie stále nových komnát v podzemnom paláci, kde nie je núdza ani o mesačné či slnečné svetlo. Kapela tentokrát dosť čerpá zo starých vecí Pink Floyd ale ešte viac od Doors z ich neskoršej, skôr Bluesovej éry. Samozrejme bez týchto kapiel by JATAO nikdy takto nezneli, ale povedal by som, že im len ukázali cestu a oni ju dnes nasledujú. Možno posúvajú zas o veľký kus ďalej a mnohým poslucháčom môžu vyraziť dych. Menovať najlepšie skladby je dosť ťažké, ale pokúsim sa, Samhain, In Levitating Secret Dreams, The Equinox Death Trip či Crossroad Lightning. No jednoznačne najlepšou a najkomplexnejšou jazdou, alebo tripom, je posledná 22 minútová Goodbye To Virgin Grounds Forever. V tejto skladbe sa neopakuje skoro nič (nie, že by sa v iných niečo príliš často opakovalo), všetko stále napreduje, vyvíja sa a neustále mení, snáď len úvodná melódia sa v trochu inom podaní vráti na úplnom konci aby tak uzatvorila kruh. V tomto songu je využitých najviac hudobných nástrojov, od klavíra, cez akustické a elektrické gitary, basgitaru, flautu, klávesy, trubka a tak ďalej. Tu Jess najlepšie narába so svojimi hlasivkami a predvádza to najlepšie zo seba, niektoré jej polohy tu prekvapia aj ortodoxných fans kapely. Ničím lepším ako Goodbye To Virgin Grounds Forever nemohla kapela ukončiť tento opus plný melanchólie, blúdenia, hľadania, halucinácií, stavov. Zdá sa, že kapela ešte len začína rásť a ukazuje sa v najlepšej forme, myslím, že sa máme v budúcnosti ešte na čo tešiť.