JUDASWIEGE je stredoveký mučiaci nástroj, ktorého existencia nebola jednoznačne preukázaná, no ak existoval, určite to nebolo nič príjemné podľa toho, čo som si o tomto nástroji prečítal. Pre tento názov sa rozhodla aj nová španielska Black / Thrash / Speed kapela zameraná v textoch práve na inkvizíciu, kacírstvo a stredoveké praktiky katolicizmu. Kapelu tvoria dvaja maniaci, Obszen obsluhuje všetko inštrumentálne a Dis má na starosti texty a vokály. Ešte v roku 2017 vydali demo, ale aj tento mnou recenzovaný materiál, ktorý im vydali Base Recrods v malom náklade 100 kusov na CD. Potom ale prišla ponuka od Godz ov War pre riadne vydanie materiálu, ktorý vyšiel v marci tohto roku.
Hudba tohto telesa určite nebude zaujímavá pre tých, ktorí prahnú po moderne a novotách, práve naopak, potešia staromilcov a fanúšikov 80tych a 90tych rokov. Prirovnať kapelu k nejakej bande sa mi zatiaľ nepodarilo, samozrejme JUDASWIEGE neprišli s niečím originálnym, no podarilo sa im namiešať takú zmes starého spráchniveného Metalu, že ma nenapadá žiadna kapela, na ktorú by sa podobali. Iste, môžem napísať niečo ako Bulldozer, Vulcano, Necrodeath, alebo Sarcofago, no ani jedna z týchto kapiel sa priamym spôsobom nedotýka toho, s čím táto dvojica prichádza. Riffy ani nie sú tak originálne ako skôr použitie zvláštnych harmónii, teda väčšina z nich. Hudba je dosť rýchla potrpiac si na rýchle Blackové tremolá, tie sú často koketujúce s Thrashovou robustnosťou dajme tomu na štýl najstarších Kreator, alebo Sodom, ale určite fans týchto kapiel nemôžu povedať, že by ich kopírovali. Sila skladieb nie je úplne zlá, všetko sa dá v pohode napočúvať, niekedy viac melodika prebíja do popredia, inokedy viac velia do útoku rytmické strhujúce extrémne rýchle riffy. Z tohto môžem napísať, že kapela má dvojitú tvár, buď počúvate totálnu surovosť s agresívnou maskou, alebo melodizujúce úseky, tieto dve polohy sa často a v rýchlych sledoch menia. Ak nepočítam intro a outro, materiál obsahuje päť riadnych skladieb vášnivého Metalu, áno, kto chce hrať takýto štýl hudby, musí do toho dať obrovskú vášeň, musí zbožňovať starý spôsob extrémneho Metalu, uspôsobiť tomu znenie a celkový koncept hrania a výrazu. Navyše pri takomto druhu hudby je potrebné vedieť písať silné skladby, inak to bude len nezmyselná kopa sračkových riffov bez nejakého zjavného modelu. JUDASWIEGE majú dobrý recept a zaujímavé cítenie pre tento štýl, to čo hrajú, je uveriteľné a autentické. To čo je špecifikom JUDASWIEGE, je samotný zvuk, všetko znie nedokonale, špinavo, gitary majú skôr plochý a nevýrazný zvuk (v porovnaní so zvukom dnes ozvučovaných mohutných gitár) a všetko sa zdá byť v kope. Pritom počuť dobre všetky nástroje až na bicie, ale to k tomuto archaickému Metalu neodmysliteľne patrí. Výhrady mám hlavne pre spomínaný zvuk bicích, tie mi prídu dosť v úzadí a navyše ich zvuk by mohol byť pre takto definovaný Metal surovejší a zemitejší, niekedy mám dojem, hlavne pri klepačkách, akoby som počul automat, ale to bude zrejme len druhotný efekt. Druhú výhradu mám pre vokál, síce Dis má zaujímavú polohu Black Metalového hlasu, ktorú si určite zapamätáte, ale jeho prednes je strašne monotónny. Všetko drží v jednej rovine, ak by využil ešte nejaký iný druh vokálu, napr. hlbšie škreky, alebo extatickejšie výkriky, bez problémov by som si vedel predstaviť občas aj Heavy Metalový jačák, ich hudbe by to hneď dodalo na väčšej sile. Skladby sú si dosť podobné, hrané v podobných líniách, no určite je do nich vložené určité umenie, kedy dokážu spestriť svoj ortodoxný štýl o iné druhy temp, nálad a podobne. Dobrým príkladom je napr. tretia The Heretic, kde od druhej polky použili výraznejšie spomalenie, pridali zaujímavé klávesové hradby a celé to zakončili unikátnym sólom. Táto kapela potenciál určíte má, ešte sú len na začiatku.
Hudba tohto telesa určite nebude zaujímavá pre tých, ktorí prahnú po moderne a novotách, práve naopak, potešia staromilcov a fanúšikov 80tych a 90tych rokov. Prirovnať kapelu k nejakej bande sa mi zatiaľ nepodarilo, samozrejme JUDASWIEGE neprišli s niečím originálnym, no podarilo sa im namiešať takú zmes starého spráchniveného Metalu, že ma nenapadá žiadna kapela, na ktorú by sa podobali. Iste, môžem napísať niečo ako Bulldozer, Vulcano, Necrodeath, alebo Sarcofago, no ani jedna z týchto kapiel sa priamym spôsobom nedotýka toho, s čím táto dvojica prichádza. Riffy ani nie sú tak originálne ako skôr použitie zvláštnych harmónii, teda väčšina z nich. Hudba je dosť rýchla potrpiac si na rýchle Blackové tremolá, tie sú často koketujúce s Thrashovou robustnosťou dajme tomu na štýl najstarších Kreator, alebo Sodom, ale určite fans týchto kapiel nemôžu povedať, že by ich kopírovali. Sila skladieb nie je úplne zlá, všetko sa dá v pohode napočúvať, niekedy viac melodika prebíja do popredia, inokedy viac velia do útoku rytmické strhujúce extrémne rýchle riffy. Z tohto môžem napísať, že kapela má dvojitú tvár, buď počúvate totálnu surovosť s agresívnou maskou, alebo melodizujúce úseky, tieto dve polohy sa často a v rýchlych sledoch menia. Ak nepočítam intro a outro, materiál obsahuje päť riadnych skladieb vášnivého Metalu, áno, kto chce hrať takýto štýl hudby, musí do toho dať obrovskú vášeň, musí zbožňovať starý spôsob extrémneho Metalu, uspôsobiť tomu znenie a celkový koncept hrania a výrazu. Navyše pri takomto druhu hudby je potrebné vedieť písať silné skladby, inak to bude len nezmyselná kopa sračkových riffov bez nejakého zjavného modelu. JUDASWIEGE majú dobrý recept a zaujímavé cítenie pre tento štýl, to čo hrajú, je uveriteľné a autentické. To čo je špecifikom JUDASWIEGE, je samotný zvuk, všetko znie nedokonale, špinavo, gitary majú skôr plochý a nevýrazný zvuk (v porovnaní so zvukom dnes ozvučovaných mohutných gitár) a všetko sa zdá byť v kope. Pritom počuť dobre všetky nástroje až na bicie, ale to k tomuto archaickému Metalu neodmysliteľne patrí. Výhrady mám hlavne pre spomínaný zvuk bicích, tie mi prídu dosť v úzadí a navyše ich zvuk by mohol byť pre takto definovaný Metal surovejší a zemitejší, niekedy mám dojem, hlavne pri klepačkách, akoby som počul automat, ale to bude zrejme len druhotný efekt. Druhú výhradu mám pre vokál, síce Dis má zaujímavú polohu Black Metalového hlasu, ktorú si určite zapamätáte, ale jeho prednes je strašne monotónny. Všetko drží v jednej rovine, ak by využil ešte nejaký iný druh vokálu, napr. hlbšie škreky, alebo extatickejšie výkriky, bez problémov by som si vedel predstaviť občas aj Heavy Metalový jačák, ich hudbe by to hneď dodalo na väčšej sile. Skladby sú si dosť podobné, hrané v podobných líniách, no určite je do nich vložené určité umenie, kedy dokážu spestriť svoj ortodoxný štýl o iné druhy temp, nálad a podobne. Dobrým príkladom je napr. tretia The Heretic, kde od druhej polky použili výraznejšie spomalenie, pridali zaujímavé klávesové hradby a celé to zakončili unikátnym sólom. Táto kapela potenciál určíte má, ešte sú len na začiatku.
JUDASWIEGE „Ashes of The Heretic“, Godz ov War Productions, EP´18, ESP
7/21:10/ 7 Mortuary
https://judaswiege.bandcamp.com/
7/21:10/ 7 Mortuary
https://judaswiege.bandcamp.com/
