KAPTIVITY „Across The Abyss of Death“, Self Released, CD´15, ITA

Minuloročná žatva sa pomaly chýli k záveru, ešte chýba zopár titulov aby sa mohla uzavrieť celková bilancia a potom už zostanú len nejakí zblúdenci na ktorých sa buď zabudlo, alebo sladká nevedomosť. Dnes sú na rade talianski Death Metalisti KAPTIVITY, ktorí majú vonku druhý album „Across The Abyss of Death“. Debut „Walk Into The Pain“ vyšiel v roku 2011 a to mali ešte dokonca aj label Lo – Fi Creatures. Zrejme si povedali, že si chcú byť sami sebe pánmi a tak novinka vychádza na vlastné náklady kapely. Chlapi sa pred tým volali Canledlight pričom vydali len dve promá, potom sa premenovali a vrhli sa na nahrávanie albumov. Taliansky Death Metal nemal nikdy na ružiach ustlané, samozrejme máme tu pár legiend na čele so Sadist, dnes tam zrejme vládnu Fleshgod Apocalypse, ktorí idú totálne mimo mňa a ich hudba ma nedojíma ani náhodou!
Hudba KAPTIVITY tak trochu stojí na pomedzí klasického Death Metalu, ale aj brutálnejšieho Death Metalu, tým nemám na mysli, že by to vypaľovali tak zhurta ako Disgorge, alebo Malignancy. Skôr mám na mysli starú školu ala Cannibal Corpse, teda žiadne slamy, kvíkanie a pískanie tu nečakajte. Skladby odsýpajú jedna radosť, chlapi sú živelní jedna radosť, gitary znejú podstatne masívne a hutne, bicman sa nesnaží všetko stavať len na klepačkách a basgitara je celkom zreteľná a spolupracujúca s duom gitara a bicie. Vokálovo je to podobne ako som odhadol ich žáner, Franz síce drhne hlasivky sakra hlboko, no od klasického brutal Death Metalového ypsilonu má na míle ďaleko, je mu dokonca rozumieť čo spieva, pritom si zachováva extrémnosť. Ak som spomínal Cannibal Corpse, nemyslel som tým, že by z nich čerpali, mal som na mysli len maximálny možný dosah brutálnosti, aj keď sem tam tu začuť nejaké polo technickejšie trasľavé riffy, ktoré môžu túto legendu pripomínať. No ich melodika je úplne niekde inde, Taliani nie sú ani z ďaleka tak chytľaví a výrazní, či ľahko zapamätateľní. Skôr sa trochu strácajú vo vlastnej šťave a miestami je tu mierna nezrozumiteľnosť. Samozrejme „Across The Abyss of Death“ sa dá napočúvať a nemusíte sa obávať, že je to zas len totálny bodrel bez zmyslu. Skladby majú svoj určitý zmysel a chorobnú morbídnosť, ktorá je pre tento žáner zásadná. Občas tu cítim aj nejakú atmosféru, ale nie je tu tak striktne daná ako napr. už u spomínaných amerických kolegov. Ide hlavne o riffový Death Metal do ktorého sa vlievajú krvilačné toky dvojkopákov, bicman sa drží skôr stredne rýchlych temp a hrá celkom technicky a kreatívne. Riffy sú obmieňané celkom zmysluplne, ale nevytvárajú zas nejaký skvelý obraz kompozície. Teda chcem tým povedať, že netreba čakať nejaké výrazné vypalovačky a skladby, z ktorých by vám šlo hlavu vystreliť. Skladby ale nie sú ani žiadne slabo poskladané celky bez vlastného charakteru. Ich melodika je tak trochu neotesaná a surová a to isté sa týka aj kompozície, sem tam vyletí nejaký šialený riff, ktorý vás utvrdí v tom, že chlapi sa občas pustili aj do niečoho iného než je väčšina materiálu. Je to Death Metal aj rytmický, vedia s ňou dobre narábať a práve tento typ hudby dobre musí vyznieť na živých predstaveniach. Celkove hodnotím nahrávku ako priemernú, nič čo by vás odtrhlo od nite života, no ani nie úplná nuda.
Myslím, že správny undergroudnový nadšenci môžu byť týmto smrtonosným dielom aj nadšení, ja osobne som počul aj omnoho kvalitnejšie albumy v tomto žánri hlavne v 90tych rokoch. Osobne si myslím, že táto kapela zostane vždy na tom istom bode kde sa nachádzajú aj dnes, to je minimálny záujem fans, aj keď to zas nie je až tak zlé. Zdá sa, že kapela sa zameriava predovšetkým na témy smrti, čo z ich hudby aj jednoznačne vyžaruje.