KATECHON „Man, God, Giant“, Nuclear War Now! Productions, CD´13, NOR
Nórsko nie je len krajinou typického BM na spôsob DARKTHRONE, MAYHEM či BURZUM, presvedčia vás o tom KATECHON! Osobne by som nikdy nepovedal, že táto kapela pochádza z Nórska, vlastne vôbec by som nedokázal podľa hudby odhadnúť odkiaľ títo borci pochádzajú. Toto je kapela, ktorá sa dá označiť do určitej miery aj ako originálna, keďže ich neviem k niekomu prirovnať, na druhej strane to zas nie je nič, čo tu ešte nikdy nebolo, len si to chlapi hrajú akosi po svojom. Hneď ako sa na mňa vyrúti prvá vec Endless Funeral, cítim niečo nezvyčajné, ale aj výnimočné a tradičné. Geniálne tremolové riffy sú prerušované klasickými Metalovými riffmi 80tych rokov a do toho treba pripočítať šialené strašidelné vibrácie plné temného podhubia a mŕtvolnosti. Kapela teda kombinuje starý prekliaty Metal s rituálnymi praktikami nečistého Black / Deathu, tieto polohy sa striedajú v každej skladbe a všetko ma presviedča o tom, že album „Man, God, Giant“ je provokácia a priame pokračovanie hnusných tradícií. Stretnete sa tu s priam až Punkovými riffmi a tempami, len v značne zrýchlenom prevedení, tie predstavujú tú najarchaickejšiu podstatu KATECHON, zostatok je viac modernejší no rovnako odporný ako pohľad do tváre vysušenej mŕtvoly v ktorej sa uhniezdili pavúky a iná nechutná háveď. Skladby sú chytľavo prefíkané až máte chuť začať bangrovať a rozbíjať všetko navôkol, chémia medzi rytmikou a melodikou musí fungovať, inak to nebude kvalitná porcia starého Metalu. Atmosférou vás album odstrelí, hlavne zvuk je silná káva, myslím, že sa nahrávalo na analóg a všetko znie tak prirodzene so správnou mierou nečistoty, už len z toho zvuku naskakujú zimomriavky. Melodika je ako nežiadúce tiene vo vašom obydlí, terorizujú vás každú noc, podnikajú psychické útoky pre vaše zničenie, nalamujú vaše podvedomie a vy sa pomaly prepadávate do pekelného suterénu. Z hudby cítiť len negatívne pocity, žiaden priestor pre niečo neutrálne, len tanec horiacich postáv na bralách grotesknej hory. Rytmické riffy dopĺňajú hlboké extatické manifesty, ktoré dávajú dielu najbizarnejšiu podobu. Album je postavený tak, že možno nezaujme na prvý krát, aj keď mňa strhol v momente na svoju stranu, je to album pre fans, ktorí nepotrebujú počúvať konzumné výkaly umelo a štýlovo naservírované so zápachom prvoplánového úspechu. Práve takéto albumy nechávajú Metal tam kde vznikol a zachovávajú svoju obludnú tvár pre menšinu v podzemí. Za najlepšie skladby by som vybral Endless Funeral, Endgames, Man, God, Giant, ale hlavne poslednú Beatiful Desolation, ktorá je pre mňa hymnou práchnivého bludu. Táto hudba vám bude dobre slúžiť ako na fanatické počúvanie, tak aj ako tieň postávajúci za vašim chrbtom pri čítaní okultnej literatúry, či mrazivých strašidelných príbehov, presne taká produkcia KATECHON je.
11/34:20/ 9 Mortuary
http://katechon.bandcamp.com/
Nórsko nie je len krajinou typického BM na spôsob DARKTHRONE, MAYHEM či BURZUM, presvedčia vás o tom KATECHON! Osobne by som nikdy nepovedal, že táto kapela pochádza z Nórska, vlastne vôbec by som nedokázal podľa hudby odhadnúť odkiaľ títo borci pochádzajú. Toto je kapela, ktorá sa dá označiť do určitej miery aj ako originálna, keďže ich neviem k niekomu prirovnať, na druhej strane to zas nie je nič, čo tu ešte nikdy nebolo, len si to chlapi hrajú akosi po svojom. Hneď ako sa na mňa vyrúti prvá vec Endless Funeral, cítim niečo nezvyčajné, ale aj výnimočné a tradičné. Geniálne tremolové riffy sú prerušované klasickými Metalovými riffmi 80tych rokov a do toho treba pripočítať šialené strašidelné vibrácie plné temného podhubia a mŕtvolnosti. Kapela teda kombinuje starý prekliaty Metal s rituálnymi praktikami nečistého Black / Deathu, tieto polohy sa striedajú v každej skladbe a všetko ma presviedča o tom, že album „Man, God, Giant“ je provokácia a priame pokračovanie hnusných tradícií. Stretnete sa tu s priam až Punkovými riffmi a tempami, len v značne zrýchlenom prevedení, tie predstavujú tú najarchaickejšiu podstatu KATECHON, zostatok je viac modernejší no rovnako odporný ako pohľad do tváre vysušenej mŕtvoly v ktorej sa uhniezdili pavúky a iná nechutná háveď. Skladby sú chytľavo prefíkané až máte chuť začať bangrovať a rozbíjať všetko navôkol, chémia medzi rytmikou a melodikou musí fungovať, inak to nebude kvalitná porcia starého Metalu. Atmosférou vás album odstrelí, hlavne zvuk je silná káva, myslím, že sa nahrávalo na analóg a všetko znie tak prirodzene so správnou mierou nečistoty, už len z toho zvuku naskakujú zimomriavky. Melodika je ako nežiadúce tiene vo vašom obydlí, terorizujú vás každú noc, podnikajú psychické útoky pre vaše zničenie, nalamujú vaše podvedomie a vy sa pomaly prepadávate do pekelného suterénu. Z hudby cítiť len negatívne pocity, žiaden priestor pre niečo neutrálne, len tanec horiacich postáv na bralách grotesknej hory. Rytmické riffy dopĺňajú hlboké extatické manifesty, ktoré dávajú dielu najbizarnejšiu podobu. Album je postavený tak, že možno nezaujme na prvý krát, aj keď mňa strhol v momente na svoju stranu, je to album pre fans, ktorí nepotrebujú počúvať konzumné výkaly umelo a štýlovo naservírované so zápachom prvoplánového úspechu. Práve takéto albumy nechávajú Metal tam kde vznikol a zachovávajú svoju obludnú tvár pre menšinu v podzemí. Za najlepšie skladby by som vybral Endless Funeral, Endgames, Man, God, Giant, ale hlavne poslednú Beatiful Desolation, ktorá je pre mňa hymnou práchnivého bludu. Táto hudba vám bude dobre slúžiť ako na fanatické počúvanie, tak aj ako tieň postávajúci za vašim chrbtom pri čítaní okultnej literatúry, či mrazivých strašidelných príbehov, presne taká produkcia KATECHON je.
11/34:20/ 9 Mortuary
http://katechon.bandcamp.com/
