KATECHON „Sanger Fra Auschwitz“, Saturnal Recrods, CD´19, NOR

KATECHON sa nám každým albumom zbavujú Death Metalových prvkov viac a viac, zdá sa, že novinka „Sanger Fra Auschwitz“, je doteraz ich naj Black Metalovejším dielom. Samozrejme ešte nejaké dotyky Death Metalu tu zjavne počuť, no Black Metalové tremolá to všetko prekrývajú ako mohutný ľadový vietor prinášajúci snehové záveje na severnom póle. Osobne v tom vidím len pozitívum, pretože doteraz ide o ich najlepší a najvyzretejší materiál. Celá kolekcia začína pomalou Fotspor. Zaujímavá vláčna melódia akoby indikovala, že pôjde celkove o pomalšie ladený materiál, postupne sa basová gitara prederie dopredu natoľko, že vytvorí vlastnú melódiu, čo nie je v extrémnom Metale až tak bežnou vecou. Nedajte sa však pomýliť, už ďalšia Eloi preborí stavidlá a začne sa ničiť, demolovať. Už úvodný gitarový riff je chladný a surový v dosť rýchlom móde. Klasické trhané, ale aj tremolové riffy sú prestúpené aj modernejším spôsobom riffingu, kde jasne cítiť jemnocit v hre. Skladba má zaujímavú štruktúru, v strede príde zaujímavý zvrat v disonantnej nálade a postupne sa aj riffy tvária ešte pomätenejšie ako v prvej polke skladby. Zdalo by sa, že neskôr sa riffy vrátia tam kde začali, no prídu chvíle, ktoré sú úplne nové a zaujímavé. KATECHON sa snažia prísť so zaujímavejším prístupom ku skladaniu, nechcú za každú cenu dodržiavať klasické a zabehnuté modely. Nevravím, že sú nejako extra experimentálni, no rozhodne u nich cítiť kreatívne pohnútky. Len sa započúvajme do druhej Renselsen, ten úvod je dosť netradičný, zvrátené riffy, samostatne vedená basová linka, no keď Leif (vokál) spustí svoj diktát, akoby ma to uvrhlo do dôb starých Darkthrone, samozrejme gitarovo je to niečo úplne odlišné. Tu tiež postupne badať, že kapela nemieni dodržiavať doktrínu žánru a pokúšajú sa zas zaujímavo kľučkovať v štruktúre a kompozícii. Niektoré riffy sa v obmenách vracajú, iné sa objavia len raz v moment kedy ich počuť. Z hudby dýcha odpornosť, temnota, monštruózna animálnosť. Už ako samotný názov albumu napovedá, KATECHON sa viac ponorili do psychologického aspektu ľudskej mysle a opisované sú čierne, nechutné zverstvá, ktoré človek dokáže napáchať pokiaľ prepadne mylným a ohavným ideológiám. Pri ďalšej Ankmost akoby sa zas zmenila celá kapela k obrazu svojmu, sound sa mi zdá trochu iný, riffy majú zas odlišný charakter, harmónie sú tak rozdielne, že by som ich podľa predchádzajúcich skladieb nespoznal. Jediné čo ich prezrádza je dôrazná a prepracovaná basová linka, tá sa tiahne celým albumom ako červená niť. V tejto príde aj na spomalenie s moderným riffingom, basovka si zas celú situáciu vychutnáva a v pozadí možno začuť jemné klávesové plochy, ktoré môžu nepozornému uchu ujsť. Páči sa mi, a oceňujem, že každá skladba na „Sanger Fra Auschwitz“ je iná, má iný koncept, štruktúru, iné riffy, náladu, ale pritom všetko súdržne drží pokope tak, že vás to nebude vyrušovať. Nie je veľa kapiel, ktoré by sa dokázali až takto pohrať s celým materiálom. V Death Metale možno niektoré progresívnejšie kapely, no v Black Metale, hlavne v tom modernom, ide už o samozrejmejšiu vec. KATECHON dokážu kúzliť aj pomocou sterilnosti, dlhým opakovaním riffu po sebe, čím budujú napätie, aby vás potom mohli rozporciovať nečakanými a zvrátenými bludmi. Často sa z disonantnej témy na moment vynorí melodický motív aby ho zas pochovali v spleti disharmónie. Skladby majú celkom dobrú zapamätateľnosť, ale tiež to kolíše v závislosti na každom momente. Tu je dopredu ťažko niečo čakať, pritom ako budete album počúvať povrchne, takéto detaily si ani nevšimnete. Nie každému ale tento spôsob komponovania či tvorenia musí vyhovovať, individuálne sa prejaví rôznorodo od chuti, alebo preferencie poslucháča. Mňa osobne táto nahrávka určite zaujala po mnohých stránkach, netvrdím, že ide o album roka, alebo o jeden z najlepších albumov za 2019, no o prepadáku nemôže byť reč ani v najmenšom, na to sú už KATECHON príliš dobrými hudobníkmi, skladateľmi a vizionármi.