Kapele KATHARSIS sme sa nikdy nevenovali, ich meno mi vždy rezonovalo v hlave, no ich nahrávky som začal počúvať až nie tak dávno, keďže som si všimol, že táto banda je už dávno skrytým kultom pre mnohých BM a spravil som dobre. Žiaľ do nášho Cryptoria sa nám zmestí jedine ich debut „666“, ktorému predchádzali štyri demá v rozmedzí 1996 – 1999 a dve splitká. Čo vám mám na túto kapelu povedať, pozriete sa na ich foto kde im síce nevidieť do tvárí, ale čo sa týka zovňajšku, je každému jasné, že tieto bytosti sú ortodoxné duše s potenciálom zabíjať každého poslucháča, ktorý sa náhodne dotkne ich materiálov. KATHARSIS vznikli už v 1994tom, čo je celkom úctyhodné, v tej dobe lietali ovzduším rôzne nórske besy chladnejšie než samotný sever a v Zwickau, Saxony sa zrodila kapela, ktorá mohla písať dejiny BM ak by tak učinili o 5 rokov skôr. To ale nič neuberá na ich kvalite a vízii čistého čierneho remesla s tými najodpornejšími a najšialenejšími pocitmi aké si dokážete predstaviť. Samozrejme chlapi neprišli s ničím novým, v podstate prekopali štýl Dark Throne z 90tych rokov, ale spravili to tak dobre, že vám to zostane vypálené na koži do konca života. Musím povedať, že som absolútne ohúrený a udivený z ich prejavu, neľudskej beštiálnosti  a autenticity, ak by tento materiál vyšiel v roku 1992, dnes by boli KTHRSS absolútni Bohovia, čo aj tak sú, ale bolo by to ešte kultovejšie! Je pravda, že nebyť Dark Throne, zrejme by títo Germáni zneli podstatne inak, no každý má nejaký vzor. Musím ale napísať, že aj keď je „666“ dosť podobný „Under A Funeral Moon“, používajú mnohé riffy, ktoré sú typický KATHARSIS a nie DT! Povedal by som, že Nemci vložili do riffov ešte divokejšie a o máličko technickejšie perspektívy a tým dosiahli niečoho iného, ako len obyčajné uctievanie. Dobre, napr. druhá skladba Thy Horror je akoby vypadla zo spomínaného nočného a chladného albumu Severanov, ale napr. v prvej 666 (Hohelied Der Wiedererweckung) sú riffy, ktoré ma uzemnili už pri prvom dotyku, toto je absolútny ultimátny útok pravého pekla a svojské ponímanie Black Metalu. Skladba má úchvatné melodické linky zastrešujúc pocity mizantropie, chladu a temného šialenstva. Riffy v tejto skladbe sú absolútne úchvatné a mne zostáva len zosmoliť malý oltár z hliny hrobu, z kúskov kosti lebky a ďalších ingrediencií, k privolaniu mŕtvoly do nášho sveta za účelom prísne tajným. Skladba má cez 7 minút a je to čistá a dokonalá jazda, riffy na seba perfektne nabiehajú, jeden je zabijáckejší než ten predošlý a koniec skladby je zverstvo samo o sebe. Najskôr vás dorazia brutálne beštiálne rýchle riffy so zaujímavou štruktúrou aby vás to nakoniec hodilo do chaos kolotoča kde vás to zomelie aj s kosťami. V spomínanej Thy Horror dosť cítiť DT štýl nie len z riffov, ale aj z typických harmónií a následnej atmosféry, z ktorej tak mrazí, že si asi musím ísť prikúriť. Neuberá to nič z jej kvalít, myslím, že ak tieto riffy počuli chlapi z DT, museli to začať uctievať. Skladba je zaujímavo poňatá dynamicky a do karát im hrá perfektný refrén, ale aj nečakaný zvrat v druhej polke skladby, niečo takéto Dark Throne nerobili, z tohto zvratu sa vyrúti nebezpečne točiaca melodická linka ako bludné besy v chladných hlbokých horách za bezmesačnej noci, ukončenie dokonalé! Zaujímavou skladbou je ďalšia Raped By Demons / Massacrament, ktorá je pre DT štýl zas menej typická, riffy sú viac variabilnejšie a zmeny tempa sú divokejšie, navyše refrén mi pripomína Bentona z albumu „Legion“. Pripomína mi to podobný štýl energie hnevu a sekania hlások ako napr. v Revocate The Agitator, absolútna nenávisť a v strede skladby zas prekvapenie v podobe haluzných zvukov gitár a čudných pazvukov niečoho ťažko identifikovateľného. Ku koncu skladby veľmi dlhé a dobre zvládnuté gitarové sólo, čo je pre tento žáner trochu netypické. The Black Grail začína so všetkým v kope, silný nátlak všetkých nástrojov v plnej rýchlosti a besnote, to však vyústi do zaujímavej melódie, ktorá sa pekne vyvíja a kompozične obkrúca rôzne harmonické polohy. Rytmicky dosť zaujímavé výbuchy hnevu striedané so strednými polohami, totálne presvedčivé a mystické zároveň. Každá jedna skladba má perfektne vytvorenú líniu, stopu a charakter, toto museli vymýšľať v absolútnom amoku, tomuto vravím dych berúca melodika v BM! Začiatok Lunar Castles (Harvest) ? Tento úvodný riffing je rúhačský a prelomový, áno zas tu cítiť DT, ale oceľovo pevný charakter a monštruózny spôsob riffov ma zabíja z vnútra, skladba určite patrí medzi tie, ktoré ich charakterizuje do posledného detailu. Tremolá prechádzajú cez vás ako najostrejšie čepele a bicie z vás vytrasú posledné kúsky zbožnosti, už nikdy viac! Skladba má skvelé spomalenie v určitých momentoch kedy nastupujú stredné tempá aby vzápätí mohli zas nastúpiť spomínané melodické a bleskovo rýchle gitary s melódiami, ktoré vás odprevádzajú na druhú stranu cez močariská a rašeliniská v nočných horách moru. Celé dielo uzatvára Nazarene – Into The Flame s introm, o ktorom si ťažko niečo konkrétne myslieť. Po minúte strachu a napätia sa vyrúti devastujúci riff, ktorému do pár sekúnd pridá na živelnosti pomätené bicie a oheň je rozpútaný. Úvod ako z kroniky tieňov, menšia rytmická zmena a už to celé dáva zmysel ako pohľad do hlbokých červených očí. V tomto tracku sa dobre vynímajú pulzujúce riffy dosť často meniace svoj charakter v harmóniách, pôsobia ako roztavená láva, magický kolorit melodiky si podmaňuje dušu a unáša ju kamsi za horizont. Skladba len dokladuje ortodoxný prístup a chuť nepoľaviť ani na sekundu, žiadne zaváhanie. Svedectvo nadvlády nenávistného Black Metalu a slávu temným silám v podzemí. Po dopočúvaní diela vo mne zostáva hlboké prázdno a ticho, strašidelný pocit akoby cezo mňa preletelo mohutné stádo démonov s horiacimi líniami a dlhými rukami nad ich hlavami.
KATHARSIS „666“, Sombre Recrods, CD´00, GER


6/32:03/-                                                Mortuary


facebook.com/Katharsis-143652505696977/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]