Po vynikajúcom albume "The Eye" si dal King menšiu pauzu a veľmi veľa vecí sa zmenilo. Aj napriek tomu, že zložil hudbu pre ďalší album, ktorý mal vyjsť v roku 1991, materiál uložil do šuplíka. Namiesto toho sa rozhodol obnoviť starý kult MERCYFUL FATE s ktorými nahral 2 albumy, "In the Shadows" a "Time". Zároveň sa presťahoval do Ameriky, do Dallasu (Texas), ktorý mu pripomínal dánsky Copenhagen. V čase "Time" sa začali objavovať prvé info, že King rozbehne súčasne aj svoj sólový projekt KING DIAMOND. Keďže zostal len s Andym, prizval si úplne nových členov z neznámej texaskej prog Metalovej formácie Mindstorm. Na gitaru Herb Simonsen, na basu Chris Estes a bicie Darrin Anthony. Od labelu Roadrunner prešiel k Metal Blade, ktorí mali pod sebou aj MERCYFUL FATE. V Európe ale vyšiel pod Massacre Records. "The Spider's Lullabye" je prvý Kingov album nahratý v USA, ak nepočítam zmieňované albumy MF, presnejšie v The Dallas Sound Lab počas septembra až októbra 1994 a je to dosť poznať, zvuk je totiž už veľmi uhladený.
Lyricky sa King vrátil do obdobia debutu tým, že novinka je len čiastočne koncepčná, čiže prvých 6 skladieb sú len krátke samostatné jednotky a posledné štyri tvoria koncept. Úvodný From the Other Side je o mimo telovej skúsenosti kde hlavný predstaviteľ bojuje s démonom aby sa vrátil naspäť do života kým nie je neskoro. Dvojka Killer je o masovom vrahovi typu Richard Ramirez, ktorý je odsúdený zomrieť na elektrickom kresle. The Poltergeist približuje Kingovu obľúbenú tému duchov kde vyháňača duchov nakoniec tento duch posadne. Dreams je o chlapíkovi s nočnými morami, ktorého posadnú ženskí démoni. Moonlight hovorí príbeh o skupine prekliatych detí, inšpirovaný sci-fi hororom Mesto prekliatych (1960). Six Feet Under je alternatívna verzia kapitoly z "Conspiracy", čo by sa stalo, keby sa jeho matke a doktorovi Landauovi podarilo pochovať Kinga zaživa v sklenenej rakve. Rovnako ako naposledy, aj teraz sa King vyhol klasickej téme strašidelného domu a svoj príbeh zasadil do nemocničného prostredia psychiatrie. Hovorí o mužovi menom Harry, ktorý trpí arachnofóbiou. Rozhodne sa nájsť doktora, ktorý ho môže vyliečiť. Cez inzerát v novinách sa skontaktuje s doktorom Eastmannom. V skladbe Room 17 sa ukáže, čo je Eastmann zač. Harryho liečba v skutočnosti spočíva v uhryznutí pavúkom. Harryho nájdu o niečo neskôr mŕtveho, pretože zomrel na infarkt zo strachu a zostala z neho len kosť a koža. Pavúci si začnú robiť pavučiny v jeho očných jamkách.
Aj napriek tomu, že celý materiál zložil King s Andym, v pomere 7:3, "The Spider's Lullabye" je už dosť odlišný od starej éry, nie len zvukovo, ale aj hudobne. Preč je dávna komplexnosť aj agresivita, často počuť len púšťané riffy a jednoduchšie štruktúry skladieb. Kedysi bola hudba energickejšia, teraz pôsobí oveľa pokojnejším dojmom a takisto atmosféra už nie je taká dramatická a chorobná, feelingy sú viac ploché a zlo sa zmiernilo. Tento album len predznamenal ďalší hudobný vývoj. Takmer žiadne intrá, ani inštrumentálne skladby nepridali na zvýraznení epickosti, alebo strašidelnosti príbehu. Z albumu cítiť tú dlhú prestávku a presťahovanie Kinga do Ameriky, je to skôr soft verzia prvej éry. Bicie už zďaleka nehrajú takú dominantnú úlohu, sú viac v pozadí s jemným zvukom, čo môže byť na škodu. Basy vychádzajú hlavne z basovky, nie z bicích. Takisto melódie, alebo sóla nemajú tak výrazné feelingy čo môže spôsobiť že sa poslucháč ťažšie dostane do deja. King ešte viac ubral zo svojich výšok a pohybuje sa väčšinou v nižších polohách. K najsilnejším skladbám by som zaradil The Poltergeist s úvodnými psychadelickými klávesmi na štýl Uriah Heep. Gitary majú navodzovať škrípajúci zvuk otvárajúcich sa dverí. Najchytľavejším je asi Moonlight, ktorý bol často hraný v rádiách. Úvod osmičky Eastmann's Cure pripomína ovplyvnenie britskou legendou Iron Maiden a posledná To the Morgue patrí k tým najmorbídnejším. Nesie sa v pomalom a ťažkom tempe ako z dielne Black Sabbath. "The Spider's Lullabye" je určite dobrý album, ale zďaleka nie ich najlepší. Ukázal miernu hudobnú zmenu a za hrsť skvelých skladieb. Neodporúčam ho počúvať ľudom s arachnofóbiou, pretože môže privolať do domu nezvaných hostí.
Lyricky sa King vrátil do obdobia debutu tým, že novinka je len čiastočne koncepčná, čiže prvých 6 skladieb sú len krátke samostatné jednotky a posledné štyri tvoria koncept. Úvodný From the Other Side je o mimo telovej skúsenosti kde hlavný predstaviteľ bojuje s démonom aby sa vrátil naspäť do života kým nie je neskoro. Dvojka Killer je o masovom vrahovi typu Richard Ramirez, ktorý je odsúdený zomrieť na elektrickom kresle. The Poltergeist približuje Kingovu obľúbenú tému duchov kde vyháňača duchov nakoniec tento duch posadne. Dreams je o chlapíkovi s nočnými morami, ktorého posadnú ženskí démoni. Moonlight hovorí príbeh o skupine prekliatych detí, inšpirovaný sci-fi hororom Mesto prekliatych (1960). Six Feet Under je alternatívna verzia kapitoly z "Conspiracy", čo by sa stalo, keby sa jeho matke a doktorovi Landauovi podarilo pochovať Kinga zaživa v sklenenej rakve. Rovnako ako naposledy, aj teraz sa King vyhol klasickej téme strašidelného domu a svoj príbeh zasadil do nemocničného prostredia psychiatrie. Hovorí o mužovi menom Harry, ktorý trpí arachnofóbiou. Rozhodne sa nájsť doktora, ktorý ho môže vyliečiť. Cez inzerát v novinách sa skontaktuje s doktorom Eastmannom. V skladbe Room 17 sa ukáže, čo je Eastmann zač. Harryho liečba v skutočnosti spočíva v uhryznutí pavúkom. Harryho nájdu o niečo neskôr mŕtveho, pretože zomrel na infarkt zo strachu a zostala z neho len kosť a koža. Pavúci si začnú robiť pavučiny v jeho očných jamkách.
Aj napriek tomu, že celý materiál zložil King s Andym, v pomere 7:3, "The Spider's Lullabye" je už dosť odlišný od starej éry, nie len zvukovo, ale aj hudobne. Preč je dávna komplexnosť aj agresivita, často počuť len púšťané riffy a jednoduchšie štruktúry skladieb. Kedysi bola hudba energickejšia, teraz pôsobí oveľa pokojnejším dojmom a takisto atmosféra už nie je taká dramatická a chorobná, feelingy sú viac ploché a zlo sa zmiernilo. Tento album len predznamenal ďalší hudobný vývoj. Takmer žiadne intrá, ani inštrumentálne skladby nepridali na zvýraznení epickosti, alebo strašidelnosti príbehu. Z albumu cítiť tú dlhú prestávku a presťahovanie Kinga do Ameriky, je to skôr soft verzia prvej éry. Bicie už zďaleka nehrajú takú dominantnú úlohu, sú viac v pozadí s jemným zvukom, čo môže byť na škodu. Basy vychádzajú hlavne z basovky, nie z bicích. Takisto melódie, alebo sóla nemajú tak výrazné feelingy čo môže spôsobiť že sa poslucháč ťažšie dostane do deja. King ešte viac ubral zo svojich výšok a pohybuje sa väčšinou v nižších polohách. K najsilnejším skladbám by som zaradil The Poltergeist s úvodnými psychadelickými klávesmi na štýl Uriah Heep. Gitary majú navodzovať škrípajúci zvuk otvárajúcich sa dverí. Najchytľavejším je asi Moonlight, ktorý bol často hraný v rádiách. Úvod osmičky Eastmann's Cure pripomína ovplyvnenie britskou legendou Iron Maiden a posledná To the Morgue patrí k tým najmorbídnejším. Nesie sa v pomalom a ťažkom tempe ako z dielne Black Sabbath. "The Spider's Lullabye" je určite dobrý album, ale zďaleka nie ich najlepší. Ukázal miernu hudobnú zmenu a za hrsť skvelých skladieb. Neodporúčam ho počúvať ľudom s arachnofóbiou, pretože môže privolať do domu nezvaných hostí.
KING DIAMOND "The Spider's Lullabye", Metal Blade Records CD ´95, USA
10/47:19/ - Storm
http://www.kingdiamondcoven.com/
10/47:19/ - Storm
http://www.kingdiamondcoven.com/
