KING DIAMOND "The Graveyard", Massacre Records CD ´96, USA

O tom, že King Diamond nie je normálny človek, svedčia nielen jeho hororovo morbídne texty, ale aj jeho nadmerná hyperaktivita. Najskôr vydával jeden klenot za druhým počas 5 rokov a teraz ešte pridal, rozbehol 2 kapely naraz. 1996 je ale prvý rok, kedy vydal 2 albumy naraz, takmer mesiac po sebe, prvý "Into the Unknown" s Mercyful Fate a druhý "The Graveyard". Vďaka tomu musel často odspievať aj 2 live akcie po sebe, preto niet divu, že to všetko spolu s tuhým fajčením skončilo infarktom v novembri 2010. Trojitý bypass srdca mu ale pomohol a v decembri ho prepustili do domáceho liečenia. "The Graveyard" vyšiel navyše rok po "The Spider's Lullabye", King chcel asi vyskúšať kde má hranice možností. Aj keď v zostave neprebehla žiadna zmena, toto CD je odlišné od predchodcu, pretože je medzi nimi veľmi dlhý čas z hľadiska doby kompozície. Znova sa nahrávalo v The Dallas Sound Lab od marca do mája 1996, ale zvuk je iný, bicie konečne dostali viac priestoru, ale zase tempovo spomalili.
Prvý krát King prekročil magickú hranicu hodiny, aj preto je príbeh viac rozvetvený. Lyricky smeruje k reálnejším témam šialencov na cintoríne. Všetko začína v mentálnom ústave na Čiernej Hore, King sa tam dostal vďaka starostovi MacKenziemu, ktorý znásilnil svoju 7 ročnú dcéru, ale zvalil to na neho. Po tom čo zavraždil zdravotnú sestru, utečie na cintorín, kde sa skrýva pred políciou, aby pripravil MacKenziemu pomstu. Je posadnutý myšlienkou, že ak niekto príde o hlavu na cintoríne, jeho duša navždy zostane v nej uväznená. Preto v noci zavraždí niekoľko ľudí a ich hlavy si nechá ako trofeje. Odchytí a odvedie starostovu malú Lucy na svoj cintorín pod zámienkou, že sa budú hrať. Nechá ju sledovať ako za mesačného svetla kope 7 hrobov. Následne zavolá MacKenziemu, že sa stretnú najbližšiu polnoc pri bráne cintorína, inak jeho dcéra zomrie. King uloží Lucy do rakvy s uspávanou na perách. McKenzie príde na cintorín a King s ním rozohrá šialenú hru, v jednom hrobe leží Lucy, ale má len 3 pokusy aby ju našiel, inak oboch zabije. Na každom náhrobnom kameni je nápis Lucy Forever. Na tretí pokus sa mu to podarí, ale King ho napriek tomu sotí do hrobu kde ho mučí. Budúce ráno ho chce popraviť, ale Lucy rozbije okno a padajúce sklo Kingovi usekne hlavu. Jeho hlavu si zoberie do batohu, navždy k sebe domov.
Po dlhšej dobe sa King znova vrátil k úvodnému intru, kde za pomoci klávesov navodí správnu strašidelnú atmosféru búrky na cintoríne. Aj keď je zvuk o niečo surovší so silnejšími stredobasmi, oproti "Conspiracy" je to stále dosť jemné, rovnako ako všetky jeho nové albumy. Na druhú stranu si King vyskúšal pomalšie riffy na spôsob Candlemass, alebo Black Sabbath, čím vyzdvihol heavy stránku svojej hudby a prakticky pokračuje tam, kde skončil predošlý album skladbou To the Morgue. Rýchlejších kompozícií je tu pomenej, iba Black Hill Sanitarium, Waiting a Meet Me At Midnight. Mimochodom začiatok skladby Waiting začína podobným drum sólom ako Welcome Home. Inak sa väčšina materiálu pohybuje v pomalých, niekedy až baladických tempách a náladách. Dalo by sa povedať, že "The Graveyard" je niečo ako hororový muzikál z cintorína. Okrem klasických skladieb tu máme aj jednu krátku medzihru, alebo medziintro Whispers s veľmi tajomnou atmosférou niečoho zlovestného. Ešte by som upozornil na skladbu I Am postavenú na klávesoch ala Deep Purple, ktorá najviac pripomína jeho starú kapelu Black Rose. Album nemá žiadnu výraznú pecku ako bol napr. Sleepless Nights, alebo Welcome Home, je viac menej vyrovnaný s miernym príklonom k prepracovanejším štruktúram, jeho veľká dĺžka môže niektorých aj odradiť, 14 skladieb je na Kinga dosť. Medzi najsilnejšie skladby by som určite zaradil Heads on The Wall a Sleep Tight Little Baby, ktoré majú tak silné refrény, že zostanú dlho v hlave. Tieto jeho novšie albumy nie sú vôbec zlé, ale oproti minulosti im chýba väčšie napätie a drive. "The Graveyard" patrí k najviac podceňovaným albumom z dielne KD, ale svoje kvality určite má, len treba naň správnu náladu a atmosféru, ideálne je počúvať ho v noci na cintoríne.