KOMMANDANT „The Architects of Extermination“, ATMF, CD´15, USA

Tretí album KOMMANDANT určite zaznamenáva nové stopy v tvorbe kapely, už teraz cítim mierne zlepšenie a výrazivo dosahuje svoje vyššie méty, ale samozrejme tým nenaznačujem, že „The Draconian Archetype“ (2012) bol slabým albumom. „The Architects of Extermination“ disponuje predovšetkým silnejšími skladbami a to na celej ploche disku, predošlý album mi prišiel viac chladnejší, teraz viac vybičovali emócie a atmosféra sa rozprestiera oveľa mohutnejšie. Pribudlo omnoho viac pomalších skladieb alebo momentov, ale Doom Metal teda nečakajte, na to sú KOMMANDANT príliš nenávistní. Stále vychádzajú predovšetkým z modernejšieho BM aj keď základ, odkiaľ chlapi vychádzajú, by mohol byť v ložisku kapiel ako Blasphemy, Beherit, Sarcofago a podobne, no oni pridávajú iný zvuk gitár a prepracovanejšie riffy majúce bližšie napr. ku Deathspell Omega, ale nepoužívajú toľko atonality. Napr. prvá vec Let Our Vengeance Rise je skôr otvarákom a pôsobí až desivo melodicky na takúto blasfemickú kapelu. Základná melódia sa opakuje dokola a tempo je skôr striedme, ale tento track považujem skôr za intro aj keď má hrací čas cez 5 minút. To v The Architects of Extermination sa už dejú veci, kopáky sa oprú do poriadneho šialenstva, riffy sú zrazu kruté a beštiálne! Tremolá absolútne prevládajú, tvoria tie najrýchlejšie a najzákladnejšie piliere celého materiálu, nemôžem si pomôcť, ale cítim z nich úplnú skazu, motory bombardérov, cielené bombardovanie, ničenie, devastáciu. Tieto sú ale prerúšané rôznymi psycho momentmi kedy do tremol primiešavajú viac melodiky, záhadne zvrátenej a úchylnej. V týchto momentoch viac dominuje hnilá atmosféra, cítim tu prítomnosť francúzskej BM scény. Melodika sa divne skrúca ako mŕtvola na rošte, a to mi lezie náramne do uší. Vrchol z môjho pohľadu prichádza v nasledujúcej Oedipism, skladbe ani nie rýchlej ako atmosférickej, tu sa nachádzajú tak nechutne odstrašujúce temné riffy, že si ani nepamätám kedy som tak intenzívne pociťoval podobnú úroveň desu. Zaujímavé je, že KOMMANDANT majú celkom slušnú variabilitu skladania a podania, každá skladba je svojim spôsobom iná, no treba to chápať v rámci žánru. Snažia sa teda skladby od seba rozlíšiť, no stále je tu prítomná atmosféra dusivosti, klaustrofóbie, šialenstva, na ich hudbe nenájdete ani náznak pozitívnosti. Negatívnosť sa priam prelieva cez hrdlo, zlo môžete žmýkať vo veľkom. Najzvláštnejšou skladbou je z môjho pohľadu Killing Word vďaka až industriálnym riffom, hlavne na začiatku skladby, sú zahraté akoby keby boli nasamplované, strojové, ale svoj patričný efekt to má. Tento hymnus tiež dostal skôr pomalšiu valiacu sa podobizeň a tempo je tu nastolené priam militárne. Kapitolou samou o sebe je ďalšia And Nation Shall Rise Against Nation, to, ako túto myšlienku cítiť počas celej skladby, je mrazivé, presne takto dokázali vystihnúť náladu a slová napr. Morbid Angel. Najmarkantnejšie je to cítiť úplne pri konci skladby kedy sa atmosféra zhustí na toľko, že vidíte pred sebou neskutočné hrôzy vojny, kedy proti sebe povstanú celé národy a zomiera sa v miliónoch. Keď Marcus vysloví oné mrazivé slová z názvu skladby, hudba dosahuje šialeného bodu skazy a je koniec. A čo osudové kvílenie ďalšej Rise And Fall of Empire! Desivé tremolá sa víria v obludnom kolotoči smrti a kvílenie sa opakuje, pripomína sirény ohlasujúce apokalypsu, celá táto kompozícia vyznieva hrozivo. Som rád, že KOMMANDANT sa nedali cestou atonálneho BM, aj keď na prvé počutie to môže znieť podobne, operujú skôr s negatívnymi a zlomocnými harmóniami, pretože podobných kapiel začína pribúdať až príliš. Oproti predošlej nahrávke sa výrazne zlepšil Marcus vo vokáloch, jeho hlas dozrel a je osobitejší ako kedykoľvek pred tým, dokáže dobre vystihnúť atmosféru jednotlivej skladby. Neznižuje sa na obyčajný BM škrekot, ktorý často vyznieva sprofanovane a nudne, z jeho prejavu srší osobnosť a tak trochu mi miestami pripomína Jaroslava z Kult Ofenzivy / Triumph, Genus. Absolútne ma dostal zvuk aký „The Architects of Extermination“ má, pre tento štýl BM je to snáď najideálnejšie, obzvlášť zvuk bicích ma napĺňa údesom a už len kvôli nemu KOMMANDANT uctievam. Silný album a jeden z najlepších zásekov v BM za tento rok.