KOSMOKRATOR „First Step Towards Supremacy“, Ván Records, EP´16, BEL

Spojiť tak obskúrne žánre ako Death a Black Metal nemusí byť vôbec ťažké, na druhej strane som počul už dosť bordelu v tomto žánri, kedy niektoré kapely vyznievali doslova otrasne a ich produkcia bola skôr len paródiou. Všetko to tkvie v schopnostiach skladateľa vytvoriť niečo zaujímavé, možno kreatívne a hlavne doladiť atmosféru diela do bodu, že poslucháč len lapá po dychu. KOSMOKRATOR pochádzajú z Belgicka a na konte doteraz mali len demo „To The Svmmit“ z roku 2014, tento materiál som ale nepočul. Ešte minulý rok som sa dostal však k ich poslednej nahrávke EP „First Step Towards Supremacy“ pod skvelými Ván Records. Kapela pôsobí ako kvarteto a identita členov je už klasicky zahalená tajomstvom, jedine bicman PR pôsobí napr. v LVTHN ako živý hráč a kedysi otĺkal blany u Cult of Erinyes. Všetci členovia používajú mená ako iniciály, alebo len časť z nich. Musím povedať, že na začiatku som bol voči KOSMOKRATOR trochu skeptický, predsa len belgická extrémna scéna toho neponúka tak veľa a to čo tam aj je, často nestojí za fajku dymu, no tu som narazil na tvrdý kameň. Ukážkové prepojenie žánrov v modernejšom prevedení dorazí aj viac náročných fanúšikov a nechá vás pocítiť náhly príval smrti do vášho žijúceho vnútra. Nejde len o nejaké náhodne dobré prepracovanie niektorých songov, alebo ako tak žijúce pochodovanie s priemernou stavbou a kompozíciou. Kapela vytvára silnú hodnotu a podľa mňa má v sebe potenciál, ktorý ak mocne uchopí a ešte pritlačí na pílu, budeme tu mať silnú konkurenciu pre Grave Miasma, Mgla, Necros Christos, alebo Portal. Samozrejme KOSMOKRATOR niečo v sebe má z podobne znejúcich kapiel, ale nejde o kopírku, alebo napodobňovanie, ich hudba je samostatným živlom driemajúcim pod hladinami stuchnutého undergroundu a čaká na správnu dobu, no môže sa aj stať, že ak vydajú debutový album, ukáže sa ich slabšia stránka, uvidíme. Rozhodne „First Step Towards Supremacy“ je pokrúteným materiálom s ohavnou atmosférou a slušne odvedenými hudobnými výkonmi. Nehrajú až tak old school Death / Black ako skôr modernejšie zafarbený chaos s kvílivými melódiami naháňajúcimi strach a hrôzu. Majú celkom blízko k poľskej, francúzskej, či islandskej vetve podobne obskúrnych kapiel, z ich luhov a hájov by mohli mať bližšie napr. k Emptiness. EP obsahuje iba štyri skladby, no hrací čas skoro 33 minút dáva jednoznačne tušiť dlhšie kompozície s najdlhšou poslednou skladbou Myriad čítajúcou skoro 13 a pol minúty. Riffy sú aj napriek surovému a drviacemu štýlu dostatočne zapamätateľné a metúce, tie sú kombinované s jemnocitnými technikmi hrania, no v oboch prípadoch sa z nich vyparuje niečo silné, pútavé a fascinujúce. Je to však negatívne vyžarujúca hudba kedy v harmóniách je ukryté nechutné tajomstvo a vy sa budete snažiť aj tak pátrať a vytušiť všetko obskúrne v nej. Kompozične je tu všetko dobre zvládnuté, skladby sú strhujúce a neustále sa posúvajú dopredu, nepostrehol som tu miesta kde by som sa nudil, alebo si prial aby mal niektorý song menej minút. Kapela drží počas celej hracej doby poslucháča v napätí, nepríjemné pocity vám budú strašiť za chrbtom a podvedome cítim, že namiešali tie správne bludné farby smrti. Fantastickú prácu odvádzajú aj po vokálnej stránke, vokalista J. a jeden zo sólových gitaristov M. ktorý má na starosti backing vokály, sú správnou dvojkou v rozochvievaní číreho chaosu. Používajú tri druhy vokálov, ktoré vhodne spolu kombinujú a všetky sú temné až na kosť. Murmur má zaujímavé hlboké sfarbenie dáviaceho mnícha v podzemí, škrekľavé formy beštiality posúvajú vokály zas o nejaký ten stupienok k dokonalosti prevedenia a tretím v poradí je zúfalo kričiaci hlas akoby vyčíňajúceho mága v nočnom lese, absolútne nemám čo vytknúť. Ešte musím spomenúť zaujímavé kreácie basáka T. s jeho strašidelnými prstolamami, používa krátke, ale rýchlo sa meniace tóny, pritom vytvára svoje vlastné linky podobne odstrašujúce ako bludné riffy gitár. Zaujímavo končí napr. predposledná Kosmokratoras III – Mother Whore, kde sa struny zachvievajú a pomaly odznievajú kamsi do stratena, tento psychadelický záver sa im podaril so všetkou ohavnou úctou, skvelý nápad, no a napr. v poslednej už spomínanej Myriad si zas všimnite úžasné gregoriánske chorály schované pod gitarovými linkami. Takýchto prekvapení vás tu čaká však viac, stačí poriadne načúvať a otvoriť svoje vnútro.