Absolútna to škoda pre mňa, že som sa s KRALLICE zoznámil ešte len prednedávnom, doslova pred mesiacom alebo tak. Prečo? Pretože o ich existencii viem už dávno, ich meno je špecifické a udrie vám do očí, nezíde z mysle, no vždy som si myslel, že hrajú nejakú Stoner Doom chujovinu, alebo niečo podobné. Až neskôr som zistil, že v kapele figurujú mená ako Colin Marston (gitara) známy z Gorguts, Dysrhytmia a ďalšie, sú tu dvaja členovia Bloody Panda, jeden už ex a druhý u nich ešte pôsobí, kapela ktorá síce hrá Stoner Doom, ale dosť experimentálne a neuroticky a obaja dokonca hrajú aj v Geryon! Posledným článkom reťaze je Mick Barr, (gitara a vokál), ten zase pochádza z Encenathrakh, čo je pre zmenu Brutal Death Metal kde účinkuje ešte aj Colin, no chaos nad chaos. Čo nám nakoniec KRALLICE ponúkajú? Black Metal. Ale ako isto sami tušíte, nebude to Black Metal hocijaký, určite nie ortodoxný ani primitívny. Chlapi sa rozhodli hrať niečo trochu iné a do žánru priniesť svieže nápady, avantgardnú podstatu a disonantnú rozoklanosť. Neviem síce ako zneli ich staršie diela (momentálne sa venujem ich predošlému materiálu „Hyperion“ taktiež z toho istého roku), no toto je extra zaujímavé. S menšou dávkou humoru by sa dalo napísať Black Metalový Gorguts. Tu práve vidno ako môže mať modernejší Death Metal a Black Metal k sebe blízko. Na úvod na vás vypália najdlhšiu kompozíciu Transformation Chronilces, siahajúcu až do skoro 13 minútového ošiaľu. Musím priznať, že na prvé počutie ma ich hudba a štýl očarili, aj keď miestami to bolo až na hrane vďaka atonalite. Samozrejme kvalitnú atonálnu hudbu vždy rád ocením ak je dobre skomponovaná a nie je to len nezmyselná zbierka náhodných tónov pospájaných do nepočúvateľného balastu. Tu to miestami už znelo, že niektoré riffy sú skutočne cez, no všetko sa dalo do poriadku po viacerých vypočutiach a dnes moje ucho registruje len závan kvality a inšpirácie. Kapela sa dá absolútne nazvať experimentálnou záležitosťou, o tom vás dokonale presvedčí už spomínaná úvodná skladba. Riffy sú polytonálne, často atonálne, málokedy tu nájdete čistú harmóniu. Tak napr. v tejto skladbe sa vyskytne melodické harmonické sólo ešte v polke skladby, čo pôsobí dosť netradične na charakter ich konceptu. Akoby sa v noci z ničoho nič objavilo na oblohe slnko, lenže to by po pár minútach zas zmizlo a nastala by znova noc. V druhej polke skladby sa chlapi pustia snáď do improvizácie a na dlhé minúty sa pohrávajú so skreslovačmi, efektmi gitár, psychedéliou až mierne zabrúsia aj do Jazzovosti. Ono tá Jazzovosť v ich hudbe má značné zastúpenie, nie že by tu začali používať nejaké vyslovene Jazz partie, skôr v podobnom komplexnom prístupe k hudbe. Chcem tým povedať, že priamo Jazz tu počuť nebudete, len určité prvky pripomínajúce chaos a kakofóniu. Čo by to bol za Black Metal, keby neobsahoval temné vibrácie, s týmto nemajú KRALLICE vôbec žiaden problém, síce je to trochu iný druh temnoty, nie tak mizantropický a majestátny, ale viac psychotický a chorobný. Hudba často pôsobí akoby ju zložili mentálne narušení jedinci s rôznymi psychickými diagnózami, no značne hudobne a kreatívne nadaní. V druhej skladbe Hate Power ma totálne zlynčovali úvodné dva druhy vokálov, jeden tak trochu podobný Gorguts a druhý hrdelný hukot v hĺbkach, to ako vyštartovali do disonantných prvých riffov je niečo neuveriteľné! V tejto hudbe je celkom ťažké sa orientovať a vôbec sledovať štruktúru skladieb, pretože aj keď sa niektoré riffy po sebe viac krát opakujú, po ďalších mätúcich riffoch ani neviete, či sa tie prvé ešte vrátia alebo nie. Druhá skladba je zas úplný opak, krátka vypalovačka v necelých 4 minútach, o to je tu hustota atonality zvýšená a skladba je napružená do prasknutia, tu zas márne budete čakať na psychadelické improvizácie. Vrstvenie oboch gitár je často úplne na hlavu, každá si ide úplne odlišný príbeh, obe hrajú odlišné disharmonické postupy a to dokonca aj basák si robí „čo chce“, všetko je to pritom ale dobre kompozične vyriešené a vlastne začnete celý ten zmätok a chaos vnímať ako súzvuk. Je pravda, že niektoré riffy sú veľmi inšpirované súčasnými Gorguts, cítim tu aj záchvevy Geryon, taktiež by sa dalo povedať, že Amíci určite už počuli o Deathspell Omega, majú v sebe aj niečo Hard Coreové, osobne HC nemám rád ani nepočúvam, ale tu je to podané skôr skryte, taktiež už spomínané vplyvy Jazzu a psychedélie a kto vie čoho všetkého ešte. Pravoverní Black Metalisti toto dielo zrejme obídu, pretože so skutočnou podstatou žánru nemajú toho veľa spoločného, aj keď vychádzajú z neho asi najviac. Možno sa vám to všetko zdá postavené na hlavu, ale takí už KRALLICE sú. Album „Prelapsarian“ má síce len necelých 35 minút, vedel by som počúvať aj hodinovú jazdu v tomto duchu, ale je tu natrieskaných toľko nápadov, invencie a kreativity, že sa jeden z toho pomätie.

KRALLICE „Prelapsarian“, Gilead Media, CD´16, USA


4/34:45/ 9,25                                            Mortuary


http://krallice.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]