KRALLICE „Go Be Forgotten“, self released, Digital ´17, CAN

Mesiac po „Loüm“ vychádza druhý a ešte dlhší album experimentátorov KRALLICE nazvaný „Go Be Forgotten“, tentokrát tiež ako digitálny nosič, no bolo by hriechom nevytlačiť tento počin aj na fyzický nosič. Stalo sa tak prostredníctvom Hathenter ktorí vytvorili digipack a ako minule aj Gilaed Media sa postarali o LP verziu. Myslíte si, že kapela tohto typu príde s niečím podobným, alebo veľmi rovnakým ako na predošlej nahrávke len preto, že je medzi nimi nepatrný časový rozdiel? Jednoznačne, keď „Loum“ bol dosť Death Metalový, „Go Be Forgotten“ má zas bližšie k Black Metalu, nie je až tak extrémne technický, aj keď oproti iným kapelám určite je, a navyše produkcia je úplne iná. Predošlá vec bola dosť čistá, no posledný album má viac zastretejší a špinavší zvuk, niekedy mám dokonca pocit, že počúvam demo. Aj tu otvára nahrávku cez 8 minútová kompozícia This Forest For Witch We Have Killed začínajúc hybridným tremolom, hrajúc prapodivnú psycho melódiu, pripomínajúc mi Carbonized svojim charakterom. Do nej sa vložia obaja vokalisti (zároveň basák aj gitarista), aby rovnako ako na predošlom diele až skoro pri čase 02: 30 zmenili úplne náladu o otvorili harmóniu ďalšou čudnou témou. Skladba však taktiež pokračuje mnohými tremolami a celá pôsobí ako halucinogénny Black Metal, po Death Metale ani stopa. V strede sa do skladby vložia bizarné klávesy, ktoré si všimnete len pri pozornejšom počúvaní, tie vnesú do skladby akoby ďalšiu dimenziu. V tejto normálne možno sledovať štruktúru, povedal by som, že je klasická, po strednej pasáži sa znova vracia tremolo z úvodu, toto sa na predošlom albume nestalo ani raz. Po nej nasledujúca Failed Visionary Cults sa nesie tiež v tremolovom duchu, no Colin a Mick dokážu s ich technikami tak manévrovať, že neustále vymýšľajú nové pohľady a spôsoby akými sa dajú zahrať. Skladba je už viac technickejšia a hlavne basgitara pôsobí úplne inak než v prvej skladbe. Tam znela strašne hrubozrnne, skoro až nečitateľne, neustále bol pocit, že počúvate len dunivé drnenie a to dosť hlasno. V dvojke je basa omnoho technickejšia, niečo medzi Gorguts a Death, no skladba je krátka, má len necelé 3 minúty, ale ako experiment je pôsobivá. Už pri tretej a titulnej Go Be Forgotten si uvedomujem o čo je tento materiál melodickejší a prístupnejší aj pre bežného Metalového poslucháča. Samozrejme aj tu všetko vyznieva akoby to skomponovali skôr matematici a zahrali konzervatoristi, ale tu dali skladbám prirodzenejšie smerovanie, viac dodržiavajú štruktúry. Skladby sú omnoho viac atmosférickejšie, je tu viac použitých kláves, ale celkove linky ako obe gitary, krásne pulzujúca technická a často aj jazzová basa, klávesy a bicie tvoria výnimočnú mozaiku, ktorá sa počúva úplne bez dychu. Je počuť, že sú to stále KRALLICE len s úplne iným prístupom a charakterom. To, čo taktiež dosť odlišuje oba albumy, sú už spomínané klávesové vstupy, ale aj ambientné pasáže. Napr. v trojke spravili takú haluz, že skladba časom prejde do ambientu, no akoby do nej narážali ešte metalové časti, príde mi to ako sen vo sne, to treba jednoducho počuť a cítiť. Skladba nakoniec prechádza zvláštnou transformáciou, jej dĺžka skoro 11 minút ponúkla tvorcom viac času na experimentovanie a farbenie nálad, klávesy stále hrajú silnú úlohu a pôsobia ako sen, alebo vnútorná vízia. Koniec skladby je totálnym vyvrcholením a dejovo prispieva vo veľmi zaujímavé štruktúrované orgie. Chaos of The Living je najkratšou časťou, všetko najbizarnejšie je napchané práve v tejto veci, čím kratšiu minutáž má skladba KRALLICE obvykle, tým viac nechutnosti sa do nej snažia vložiť, tým viac haluzí sa na tejto krátkej stope odohrá. Melódia, ktorá sa neustále opakuje v postihnutých riffoch, je chorá a malomocná, no svojim základom jedinečná a originálna. Quadripartite Mirror Realm je zas ako snenie. Psychadelické zvuky ambientu, viac stôp zvukových obrazov, žiadna forma, ale silný obsah, žiadne hranice, ale obrovský priestor tu dokazujú, že dokážu vytvoriť aj v tomto okrajovom žánri silnú stopu a poslucháča uviesť až do tranzu. Niektoré pasáže tejto skladby mi pripomínajú až Twin Peaks nálady Angela Badalamentiho, akési nočné blúznenie a bizarné prízraky, ťažká psychická ujma, skladba časom prechádza do dramatickejšej a mizantropickejšej polohy, som v tranze. Celé to trvá skoro 10 minút. Zostávajú nám už len dve skladby, predposledná Ground Prayer je poslednou riadnou skladbou s Metalovým odkazom. Nesie sa presne v štýle „Go Be Forgotten“, mnoho tremolo výjazdov, melodicky uchopiteľnejšia, no stále hudobne expresívna a experimentálna. Ponúka ako vždy mnoho prekvapení a košatých zákutí, prelína sa cez ňu aj jazzová stopa, hlavne basa vytvára krásne linky, ktoré niekedy s úžasom sledujem viac než ťažké gitarové partie, ktoré sú sami o sebe zvláštne a klamlivé. Ešte v prvej polke príde na bizarné experimentovanie s akustikou elektriny a ťažkými tempami, je to inštrumentálna pasáž, ktorá robí z tejto skladby ešte umeleckejšie dielo a umocňuje všeobecnú komplikovanosť ich myšlienok. Táto skladba má už náročnejšiu štruktúru, nie mnoho sa tu opakuje a časom aj tie harmónie začnú oťažievať a blednúť, až sa strácajú v akýsi bledý opar nemohúcnosti a dychtivosti. Tento záver je tak vypätý a nervný, že poslucháč už tuší blížiaci sa koniec, je to hudobný kolaps. Posledné Outro je zas len inštrumentálnou skladbou, je to uvoľnenie po všetkom tom bese, harmónia sa prečistila, otvorila, je to akési očistenie duše a vydýchnutie. Posledný album KRALLICE teda máme skladbu po skladbe ako tak rozobratý, moje dojmy sú z neho rovnako nenásytné a obdivné ako aj z ostatných ich šokujúcich nahrávok. Myslím, že sa im nedostáva prílišnej pozornosti, akými majstrami svojho remesla rozhodne sú, ale na druhú stranu, asi málo ľudí má nervy na počúvanie takto skonštruovanej hudby.