LIVING DEATH „Vengeance of Hell“, Mausoleum Records, CD´84, GER

LIVING DEATH je kapela z Nemecka, vznikli v roku 1980, teda ide o veteránov žánru. Kapelu založili bratia Reiner a Dieter Kelchovci, spolu s ďalšími kumpánmi, chceli samozrejme vytvoriť extrémny Heavy Metal v jeho najrýchlejšej a najpekelnejšej podobe. Jediné čo predchádzalo debutu „Vengeance of Hell“, bolo demo „Living Death“ z roku 1983, debut však vyšiel až o rok neskôr. V tento rok už Slayer disponovali debutom „Show No Mercy“ a Metallica „Kill ´Em All“ o rok skôr, dokonca aj Mercyful Fate vtedy vydali „Melissu“ a Venom mali vonku „Welcome To Hell“ z roku 1981! Quorthonov debut „Bathory“ vyšiel až rok po „Vengeance of Hell“. Chcem tým len naznačiť, že LIVING DEATH tu boli už vtedy, kedy sa začala formovať extrémna Metalová scéna a keď vychádzali najúžasnejšie debuty v Heavy, Thrash a Black Metale. Keď sa pozrieme na nemeckú Metalovú scénu tej doby, Kreator si ešte dva roky počkali na debut „Endless Pain“ a Helloween debutovali tiež až dva roky po LIVING DEATH. Poznáte ten pocit, keď pri určitých kapelách cítite až neprirodzenú spriaznenosť, ich hudba akoby vám kolovala v krvi a už pri vyslovení mena vám naskakujú zimomriavky. Pre mňa určite medzi tieto najzásadnejšie kapely patrili borci z Velbertu v Nemecku. Je polemické prečo sa LIVING DEATH nikdy nedostali medzi najsilnejšie a najznámejšie nemecké kapely, na jednej strane je to fakt škoda, na druhej je to zas výhoda, pretože ich hudba vždy patrila medzi niečo výnimočné a ak sa náhodou niekto po toto meno dostal neskôr, alebo dostane, bude mu padať sánka, kde bola táto kapela zašitá toľké roky??? „Vengeance of Hell“ je určite klasikou Heavy / Speed / Thrash scény, bez najmenších okolkov vypália rybník kadejakej dnešnej kapele v rovnakom žánri. Kapela vypálila ako delo do neznáma, na tú dobu boli kruto rýchli, technicky vybavení a dokonca aj kompozične členití. Ich skladby sú kultovými klinmi, nepárali sa s nejakými pomalými slaďákmi, jednoducho od začiatku chytili opraty poriadne do rúk a napálili do vás šialený starý Metal v nekompromisnom duchu. LIVING DEATH vôbec nechýbala ona tvrdosť a divokosť kapiel vyššie spomínaných, úderná gitarová batéria hnala riffy tak rýchlo ako to len bolo možné, ale stavím sa, že v tej dobe nebolo veľa kapiel, ktoré by hrali tak rýchlo, precízne a divoko. Samozrejme ich snaha byť čo najrýchlejší nebola len zásterkou, ich skladbám nechýbala skvelá technická zručnosť a parádne kompozičné riešenia. Taktiež nikdy netrpeli nedostatkom silných skladieb, aj keď nikdy nepísali tak mohutné skladby ako napr. Metallica a Slayer, vždy sa držali v undergrounde a tvrdo makali na svojej tvorbe. Celý album tvorí perfektnú mozaiku drsného a energického Metalu, jediné čo by som tak trochu vytkol pri ich debute, je časté opakovanie refrénov, inak tu všetko sedí. Gitarové sóla mi tak trochu pripomínajú starý Mercyful Fate, inak ťažko kapelu k niekomu prirovnávať, ich jedinečnosť a originalita bola dôležitá. Debut je plným dôkazom ich mladíckej snahy šokovať pomocou Metalu, nevybúrené gény plné života mohli váľať stromy a trhať asfalt, je tu cítiť silná ortodoxnosť a entuziazmus. Ich koncerty v tej dobe museli byt perfektným zážitkom na ktoré sa nezabúda do konca života. To, že LIVING DEATH mali na svoju dobu originálne riffy a rytmiku, ktorá je vhodná na psychiatriu, mali ďalší trumf v rukáve. Bol ním vokalista Thorsten „Toto“ Bergmann. Jeho hlas je tak zvláštne zafarbený a identický, no prirovnal by som to napr. ku Accept, kde ani Uda si nie je možné pomýliť s nejakým iným vokalistom na scéne. Jeho hlasivky tak unikátne sadli do gitarových polôh, že bez neho si sotva predstaviť LIVING DEATH tým, čím vždy boli. Dodával skladbám povestnú mladícku charizmu a zvláštnosť, už len po hlase ste vedeli do pár sekúnd, že sa jedná o túto mimoriadnu partiu. Skladby ako You And Me, Living Death, Night Light, My Vicitim, Heavy Metal Hurricane, ale aj ostatné ma zrážajú do kolien pri každom počúvaní. Zvuk „Vengeance of Hell“ mal na svoju dobu tiež svoje čaro, nahrávalo sa v štúdiu Wahn v Bochume. Ak si porovnám nahrávky z tej doby, určite sa chlapi nemajú za čo hanbiť, dokonca sa mi tento pôvodný zvuk páči viac ako zvuk kapiel, ktoré hrajú podobnú hudbu dnes. Dôraz kladený na víchricu gitár a demolujúce bicie podávajú autentický obraz o tom, čo LIVING DEATH boli v tej dobe. No ich najlepšie diela sa ešte len pripravovali....