LECTERN „Fratricidal Concelebration“, Sliptrick Recrods, CD´15, ITA

Musím priznať, že talianska extrémna Metalová scéna je pre mňa celkom neznáma, samozrejme poznám pár mien, dokonca sa tam vyskytnú aj nejaké tie legendy ako Bulldozer či Sadist a podobne, ale v undergrounde toho až tak veľa nepoznám. O to bolo moje prekvapenie väčšie, keď som zistil, že LECTERN sú Taliani, dokonca dvaja členovia pochádzajú z Perdify Biblical. Jeden z tejto dvojice, konkrétne Fabio Bava (vokály a basa) taktiež pôsobil v Cthonian Nemeton, Corpsefucking Art a ďalších. Taktiež bolo pre mňa prekvapujúce, že táto kapela vznikla už v roku 1999 kedy si strihli hneď EP „Bisbetical“. Po tomto mali buď dlhú prestávku, alebo boli rozpadnutí, pretože ďalšie dve EP „Salvific of Perphas Lambent“ a „Lectern“ vyšli až v rokoch 2010 a 2014. A tento rok im konečne vyšiel debut „Fratricidal Concelebration“ s klasickou Deicideovskou časomierou tesne nad 30 minút. Nespomínam Deicide náhodou, pretože v tejto kapele sa zrejme LECTERN inšpirovali a čerpajú hlavne z ich prvých dvoch albumov „Deicide“ a „Legion“. Dokonca keď som videl fotku kapely, nemohol som sa ubrániť dojmu, že chcú aj tak trochu ako Deicide vyzerať. No z môjho pohľadu tu cítim ešte väčšiu inšpiráciu holandskými Sinister z ich najlepšieho obdobia, teda „Cross The Styx“, „Diabolical Summoning“ a „Hate“ ale aj ich stredné obdobie cca „Aggressive Measures“. To čo ale LECTERN nemajú so spomínanými kapelami až tak spoločné, je sila skladieb. Ak si pustím staré fláky od oboch zmieňovaných kapiel, behá mi mráz po chrbte, totálne kulty, silné skladby, albumy, obdobia, ikony! LECTERN sú len tieňoví hráči v porovnaní s nimi. Áno, niektoré riffy majú dobré, silné a atmosférické, ale jednotlivé skladby na mňa pôsobia rozpačito. Aj keď sa zdanlivo môže zdať, že je to skvele napísaný Death Metalový album, necítim tu zapamätateľnosť a zabijácke skladby. Chlapom predovšetkým nejde nadväzovanie riffov a z toho vyvodzujúce melódie, čiže inými slovami kompozícia. Zdá sa mi akoby to komponovali skladačkovým spôsobom. Napíšem nejaký riff ktorý znie dobre, ale čo ďalej?? Počkám kedy príde zas inšpirácia, možno zajtra, pozajtra ma napadne zas nejaký dobrý riff. Potom keď sa tak stane, tak oba riffy spojím a takto to pokračuje ďalej. Nakoniec je z toho akási prehliadka riffov, kedy sa tieto stále menia ako keď vietor fúka. Nechcem tým povedať, že je to úplne nezmyselne skomponované, ale ich spôsob skladania je značne kostrbatý, akoby nedávali priebeh prirodzenosti. Príde mi to akoby nasilu, ale možno sa mýlim a skladby fakt takto píšu prirodzene a vyhovuje im to, no z môjho pohľadu všeobecne ich kompozícia kríva. Niektoré riffy dobre na seba nadväzujú, iné menej a niektoré sú fakt príliš krkolomné. Aj Deicide s „Legion“ boli trochu krkolomní oproti „Deicide“ alebo „Once Upon The Cross“ ale vytvorili majstrovské dielo, ktoré sa nedá s „Fratricidal Concelebration“ zrovnať. Taktiež nechápem bicmana Marca, jeho hra je síce technická a rýchla, no príliš reaguje na prudké zmeny riffov, snaží sa prispôsobiť každej zmene, takže to pôsobí dosť kŕčovito. A to, že sa riffy menia často, na to berte jed. Nevravím, že sa nedá komponovať aj takýmto spôsobom, napr. si zoberme debut Necrophagist „Onset of Putrefaction“, kde máme zmeny riffov, rytmiky a všetkého non stop priamo v plnom nasadení, ale tie skladby tam dávajú zmysel a majú skvelú melodiku. Tu aj keď sa objaví zaujímavý riff, melodický, hneď je zlikvidovaný nejakým iným, ktorý zoberie silu tomu predošlému a tak ďalej. Vokál sa snaží pôsobiť démonicky, občasné zdvojovanie z growlingu do blackového chrlenia používal aj Benton, ale Fabiov vokál je príliš obyčajný a nevybočuje z davu priemernosti. Ono do takto krkolomne postavených riffov sa aj dosť ťažko frázuje a aj keď to ako tak funguje, celkový dojem je taktiež zvláštny. Zvukovo mi „Fratricidal Concelebration“ pripomína viac Sinister z obdobia „Aggressive Measures“, hlavne gitary majú veľmi podobný zvuk pri tremolách.
Napočúvanie novinky LECTERN bolo tak trochu ťažšie, pripomínalo mi to suché jedlo, ktoré do seba hádžem, pretože mám hlad, nejde mi to moc dole krkom, ale jem to. Z novinky si neodnášam nijako ohromujúce pocity aj keď na oko znejú celkom klasicky a majú občas aj atmosféru, no do pamäte sa mi zaryli skôr fragmenty ako celky, čo je dosť škoda.