LUCIFER „Lucifer I“, Rise Above Records, CD´15, GER

Po dvoch singloch „Anubis“ a „Izrael“ (oba z roku 2015) prichádza veľký album novej kapely LUCIFER. Speváčka tohto zoskupenia Johanna pochádza zo známejších The Oath, no s rozpadom sa pustila do nového projektu a výsledok máme tu. Je viac než zrejmé, že okultný Rock má dnes na ružiach ustlané a kapiel sa rojí ako ôs v tropických horúčavách. Tento žáner bol populárnejší hlavne v 60tych a 70tych rokoch, kedy bol na výslní viac okultizmus a všeobecný záujem o satanskú filozofiu. V neskorších rokoch príliš veľa kapiel v tomto žánri neexistovalo, no dnes tu máme celé zástupy kapiel nadväzujúcich na staré nahrávky Coven, Black Sabbath, Jacula a podobne, napríklad už neexistujúci The Devil´s Blood, Jess And The Ancient Ones, Blood Ceremony, Orchid, alebo omnoho známejší Ghost. Dnešné kapely často pridávajú do tohto žánru prvky Metalu, Stoner, Doom a podobne, no väčšinou sa držia v psychadelických rovinách. Takže čo môžeme od debutu LUCIFER očakávať? Predovšetkým celkom kvalitnú porciu Rock / Metalovej hudby s temným pozadím. Napr. hneď prvý riff v prvej skladbe Abracadabra mi veľmi pripomenul Mercyful Fate z obdobia „Into The Unknown“, a to ako hudobne, tak aj zvukovo, znie to veľmi nadupane. Všimol som si, že je tu viac odkazov na týchto dánskych Heavy Metalových majstrov, ale netuším či to bol zámer alebo náhoda. Ako som spomínal, hudba sa pohybuje niekde v rozmedzí okultného Rocku s psychadelickým nádychom až Stoner Doom Metalom, no rozhodne sa všetko drží v dramatickej rovine. V takto vytvorenej hudbe nenájdete príliš veselosti či pozitívna, melódie sa tvária ako zomierajúci na smrteľnej posteli, všetko je akési pochmúrne, beznádejné a stratené, no táto hudba je pritom tak životaschopná. Má svoju absolútnu atmosféru bez ktorej by tento žáner nemohol dýchať. Musím pochváliť dobré kompozičné schopnosti kapely napísať silné a zapamätateľné skladby, ktoré mňa osobne bavia počúvať a vstrebávať ich osobitú auru. Hneď od začiatku vás teda nakopnú spomínaná Abracadabra, Purple Pyramid, alebo singlová Izrael, ku ktorej existuje pekný videoklip odzrkadľujúci náladu kapely. Táto skladba je priam predurčená ako hit okultného Rocku, zaujímavá stavba, pulzujúca dynamika, temná fasáda. No mojou najobľúbenejšou skladbou sa stala piata White Mountain, má úžasnú atmosféru a melodika, ktorou disponuje, ma očarila najviac, navyše Johanna tu spieva ako kráľovná desivého sabatu. Jej vokál mi občas pripomína hlasové farby Anneke z The Gathering z obdobia „Mandylion“, ale myslím len farbu hlasu, hlasové techniky majú obe speváčky rozdielne. Ďalšou výbornou skladbou je nasledujúca Morning Star, už to úvodné brnkanie na struny gitary dáva najavo silnú tému, znova očarujúce melódie, ťažké gitarové riffy, ste ako omámení jedovatým nápojom a žijete v inom svete mimo tejto reality. Kapela často využíva aj gitarové sóla, osobne by som si vedel do ich hudby predstaviť aj psychadelické hammondy, ktoré by dodali ešte viac starého lesku a kúzla. Kapely v tomto žánri často používajú zámerne zrnitý alebo rozleptaný zvuk pre dotvorenie atmosféry, no LUCIFER znejú pomerne čisto, čím mi pripomínajú kolegov Jess And The Ancient Ones. Celý album dobre plynie, ponúka množstvo zaujímavých a temných miest, momentov a má veľkú šancu stať sa v tomto žánri jedným z najlepších albumov tohto roka, možno aj posledných pár rokov.