MACHINA BAPHOMETA „Supernova“, Mor Ho! Productions, CD´18, SK

Ako iste mnohí viete, MACHINA BAPHOMETA vznikla na troskách Mesačného tieňa, čo bola kapela zodpovedná za jedinú nahrávku a to album „Carpathian Night“ z roku ´08. MACHINA BAPHOMETA vznikla v roku 2014 a donedávna mali na konte len EP „On The Ruins of Empires“ ´15 ako MC v počte 66 kusov. Značka sa nezmenila, aj novinka „Supernova“ vyšla iba ako MC nosič tiež v náklade 66 kusov. Tento krok je značne sympatický, keďže Black Metal nemal na Slovensku nikdy masívne zastúpenie a je skôr okrajovým žánrom. Ten počet 66 kusov je myslím postačujúci pre všetkých záujemcov, navyše kapela sa nederie dopredu za každú cenu a nesnaží sa loviť fanúšikov pomocou sociálnych sietí ani nič podobné. Kapelu tvoria Bes na base, Azazel na bicích a konečne Sakchuras na gitare a vokáloch. MACHINA BAPHOMETA hrá celkom divoký, no žánrovo úplne čistý Black Metal bez náznakov Punku, Pagan, Death Metalu, Rock´N´Rollu, či ambientu ako to býva v tomto mohutnom žánri často spájané. Chladné vedenie gitarových liniek nie je príliš variabilné, teda nečakajte nijaké technické parádičky, či kompozičné košatenie ako u Emperor, alebo DSO. Sakchuras sa vyžíva v rýchlom riffingu, kde prevládajú tremolo ohavnosti striedané v niekoľkých variáciách, či druhoch techník hrania. Často sú využívané zasekávané riffy so spomínanými tremolami a vypúšťaným spôsobom riffu, pričom všetky tieto techniky majú svoju atmosféru, no tie vypúšťané sú snáď najhlbšie. Tremolá sú devastujúce a zasekávané zas podporujú dynamickú a rytmickú stránku hry. Pokiaľ ide o harmónie a z nej plynúce melódie, tak tu tiež nemožno čakať nejaké presahy do hlboko členitých manévrov. Melodika je z môjho pohľadu do značnej mieri plytká, ale nie v zlom slova zmysle, je jasné, že je to stvorené zámerne aby vynikla silnejšia ortodoxnosť. V tomto mi tak trochu pripomínajú českých kolegov Silva Nigra, ale je to len môj osobný pohľad. Priznám sa, že zo začiatku som mal problémy s napočúvaním materiálu vďaka podobne znejúcim riffom, ktoré poslucháčovu myseľ dostanú do určitej hladiny nesústredenia sa, keďže skladby sú na seba dosť podobné. Až po viacerých posluchoch začali dopredu vystupovať dovtedy skryté melodické sekvencie a musím priznať, že ich charakter sa značne odlišuje od iných slovenských kapiel ako Malokarpatan, Algor, Evil, alebo Aeon Winds, čo je len dobre. Niektoré scény produkujú dosť podobne znejúce kapely, dobrým príkladom by mohli byť napr. Poľsko, Grécko, či Island, kedy sa vytvorí určitý druh melodiky do určitej miery vychádzajúc z prvých kapiel, ale možno aj podvedomého folklórneho cítenia. Dalo by sa povedať, že pre slovenské Black Metalové kapely je už tiež vytvorený určitý „mentálny“ modul, ktorý v obmenách koluje v krvi slovenského Black Metalu, pričom tvorí jeho charakter. MACHINA BAPHOMETA sú niekde inde, ak by mi niekto dal túto nahrávku napočúvať s tým, že mi zámerne nepovie odkiaľ kapela pochádza, alebo by ma zavádzal a povedal inú krajinu, nikdy by som netušil, že môže ísť o našu chásku (samozrejme odmysliac si pasáž v Deimos Kai Fobos, kde v jedom momente zaznie ľubozvučná Slovenčina). Určite prekvapia pomalšie a ešte charizmatickejšie riffy v už spomínanej Deimos Kai Fobos, kde sa okrem typických riffov druhej vlny sústreďujú aj modernejšie postupy typickejšie dajme tomu kapelám ako Blaze of Perdition. Práve tieto moderné náznaky jemnocitne vedených riffov dodávajú kapele ešte väčší šmrnc mystiky a tajomného oparu, tu sa melodika ešte viac prehlbuje a skladbu posúva zas do odlišných spektier. V tomto songu je aj štruktúra skladby viac košatejšia, komplexnejšia, skladba pôsobí viac experimentálne. Neviem či táto vec môže udať ďalšie smerovanie MACHINA BAPHOMETA, mňa osobne by to určite potešilo, no myslím, že ďalšia nahrávka bude v dosť podobnom duchu ako „Supernova“, nechajme sa prekvapiť. Vokál je podobne ako väčšina riffov dosť sterilný a jednotvárny, Sakchuras sa ani príliš nesnaží jednotlivé vokálne linky obohacovať inými náladami, všetko znie chladne a značne sa to hodí do charakteru riffov. Čo sa týka textov, zostal som dosť milo zaskočený, keďže kapela sa opiera aj o filozoficky okultné témy, vesmír a význam človeka ako takého v nehostinnom priestore vesmíru, no na tieto témy sme si posvietili v podarenom rozhovore s MACHINA BAPHOMETA. Čo na záver. Aj keď na prvé počutie sa môže zdať ich hudba dosť neprístupná, chladná a mizantropická, po hlbšom vypočutí začnete pociťovať ďalšie zaujímavé pocity, prehlbovanie harmónií, ale aj hlbinnejšie aspekty „Supernovy“.