Ako som už viac krát spomínal, Death Metal v dnešných časoch zažíva nie príliš zaujímavé a kreatívne časy. Ak sa chceme baviť o kreativite v čistom Death Metale, dokopy nič sa tu nedeje, technicky je úroveň tohto žánru až na samom strope a hnať to ešte do väčších extrémov je podľa mňa zbytočné. Na druhú stranu je tu väčšina kapiel, ktoré už len vyciciavajú starých majstrov a tu už len ide o to, kto to lepšie podá, kto príde s väčšou autenticitou 90tych rokov. MAGNANIMUS sú z môjho pohľadu kapelou, ktorá spája mnohé prvky do zaujímavého jednotného celku, pričom zachovávajú čistotu žánru. Keď sa už bavíme o tejto konkrétnej kapele, môžeme sa baviť aj v rámci brutal Death Metalu, na druhú stranu to nie je ten typický americký brutal Death kde slamovačky a extra prvotriedne technické variácie hrajú ústredný prím. MAGNANIMUS vôbec neznejú ťažko, robustne a moderne (myslím zaradenie prvkov, ktoré zasahujú do rôznych core teritórií) už vôbec. Siahajú po starých tradíciách, ktoré okoreňujú chaosom, temnotou a besom. Už ich debutový album „Storms of Chaostic Revelations“ (ten názov snáď hovorí za všetko) spôsobil slušnú odozvu od fans undergroundového Death Metalu po celom svete. Novinka „Impure Ways Beyond Shadows“ vychádza tak až po 12 rokoch a medzi tým je len jedna čierna diera. Jeden singel a split s Godagainst kde obe kapely prispeli po jednej skladbe. O to väčšie očakávanie som od „Impure Ways Beyond Shadows“ mal. MAGNANIMUS nezostali nič dlžní svojej povesti, neuveriteľné, že celé toto peklo vytvorili len traja hudobníci, Zeet na gitarách, Amon na base a vokáloch a Chaotic Portal Plague z Dominus Xul na bicích. Nový album sa dá terminovať jedine prívlastkom apokalypsa. Všetky tie vrstvy riffov sú brutálne a ničiace, nepotrebujú k tomu žiadnu ťažkosť, pomalé sekanie, ale ani trilkované a pretechnizované mučenie. MAGNANIMUS skôr využívajú diabolskú esenciu kapiel ako Angelcorpse, Diabolic, alebo Hate Eternal. Rýchle riffy sú technicky dosť zaujímavé s tým, že nemusia prvoplánovo poukazovať na extrémnu zručnosť a predvádzanie sa kto je lepší hudobník, technicky zdatnejší a podobne. S pokojným svedomím môžem za seba konštatovať, že novinka tejto čílskej obludy ma omámila silou megalománskejšou než posledné výtvory Morbid Angel a Hate Eternal dokopy. To, čo ma najviac fascinuje na gitarovej práci je fakt, že všetko znie nie príliš melodicky, alebo chytľavo, no i napriek tomu si album napočúvate snáď na 10 krát. Je to zvláštny druh tupej a surovej melodiky, ak vôbec slovo melodika môžem v súvislosti s MAGNANIMUS použiť. Toto nezapískate ani keby ste mali aký hudobný sluch, je to príliš chaotické a divoké, v melodike je ukrytá tvár diabla rehniaca sa a jej úškľabok môže spôsobiť psychickú ujmu. Riffy majú pritom silnú kataklizmatickú atmosféru a príliš silný odér ničiacej demolácie. Pri počúvaní som sa pár krát pristihol akoby som tu pocítil škaredé odlesky slávneho „Temple of The Knowledge“, či neutíchajúce ozveny Internal Suffering. MAGNANIMUS ale nepotrebujú tieto bandy kopírovať, majú s nimi spoločný ale cit pre chaos a brutalitu. Nejde vyslovene o silné skladby ako ich poznáme z tradične poňatých Metalových albumov, táto trojica bláznov je príliš hustá a rýchla či surová z podstaty. Dôležitú úlohu tu zohráva presnosť, skladby sú z tohto hľadiska dosť náročné členité, rôzne stop time stotinové zástavky, náhle zmeny tempa, rôzne stupne rýchlosti, na to všetko si musia dávať extra pozor a určite to nie je jednoduché pri ich technických manévroch. Samozrejme aj MAGNANIMUS možno označiť prívlastkom technickejší brutal Death Metal, ale technický v zmysle už spomínaných kapiel diabolického charakteru. Gitarové sóla sú tu na programe dňa, len sa započúvajte napr. do toho posledného, ktoré zakončuje poslednú skladbu Delievers The Power To Overthrown The False Prophet, toľko zvrátenej rozkoše, technickej extáze, divokosti a nespútanej rýchlosti, toto si môžete užívať len u majstrov ako Palubicki, či Azagthoth. Album má síce len niečo cez pol hodiny, no udeje sa tu za ten čas toho tak veľa, že máte pocit akoby ste počúvali nejaké predlhé dielo. Za to môže aj komplexnosť podania, rozloženie hustých gitarových plôch, neustále bombardovanie bicích a hlavne ten neustály pocit temnoty. Mimochodom, keď už som spomínal bicie, tak Chaotic Portal Plague je úžasným drvičom, ktorého nezastaví nič na svete. Jeho hra je precízna, každý úder presne naplánovaný a nekompromisný, kopáky si ani nestíhate užiť pri tej kadencii, celkove mi jeho štýl bubnovania pripomína Internal Suffering, technicky taktiež vyvážené. Vokál Amona zas pre zmenu pripomenie monštrum z Necronomiconu, alias Sylvaina z prvej éry Kataklysm. „Impure Ways Beyond Shadows“ je beštiárom starobylého ale zároveň aj modernejšieho chápania tlakového Death Metalu s atmosférou, ktorú im môžu závidieť aj mnohé Black Metalové hordy. Príkladná záležitosť pre Death Metalových fans, fantastické!
MAGNANIMUS „Impure Ways Beyond Shadows“, Rawforce Productions, CD´18, CHL


8/31:47/ 9                                             Mortuary


http://magnanimvs.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]