Prednedávnom len trojskladbové Promo a dnes už plný album od MALOKARPATAN! Uf, koľko radosti, po výborných albumoch od Algor a Korium ďalšia zásadná nahrávka slovenského undergroundu, obávam sa, že tento krát je to riadna trefa do čierneho a zároveň aj trafenie klinčeka po hlavičke v jednom. Pri MALOKARPATAN o to lepšie, že podobnú hudbu sme na Slovensku ešte nemali a popravde sa mi ani nechce veriť, že tu niečo takéto vzniklo!
MALOKARPATAN „Stridžie dni“, self released, CD´15, SK
9/44:43/ 9,25 Mortuary
https://malokarpatan.bandcamp.com/
9/44:43/ 9,25 Mortuary
https://malokarpatan.bandcamp.com/
Vtom jako bych skamenel,
Pohnút sa mi ni vlevo, ni vpravo nedalo
Až zrána v jame sem sa prebudzil
Tam striga už ve velkém kotli vodu varila
Pohnút sa mi ni vlevo, ni vpravo nedalo
Až zrána v jame sem sa prebudzil
Tam striga už ve velkém kotli vodu varila
Nad snehem pokrytýma chalupáma,
Temravou nocou lítá na netopírích kríllach
Mrzký lovec, čo koscenou píščalou
V časech moru potkany zvoláva.
Temravou nocou lítá na netopírích kríllach
Mrzký lovec, čo koscenou píščalou
V časech moru potkany zvoláva.
Ked denné svetlo sa krácí,
A v chotári započne prituhovat,
Strigy létajú po tmavém nebi,
Pozor treba dávat
Aby kravám v maštali nepočarovali
Či vodu v studni neotrávili.
A v chotári započne prituhovat,
Strigy létajú po tmavém nebi,
Pozor treba dávat
Aby kravám v maštali nepočarovali
Či vodu v studni neotrávili.
Vtedy bol v dzedzine,
Okenice uzamknú,
I richtár flašu čertovice vglgne,
Za tuhých stridžích dní,
Kedy sneh chotár stríbri.
Okenice uzamknú,
I richtár flašu čertovice vglgne,
Za tuhých stridžích dní,
Kedy sneh chotár stríbri.
Novinka „Stridžie dni“ začína tajomným introm Metelica a kúrnava sa žene nad krajem, zrejme vystrihnuté z nejakého staršieho slovenského filmu a presne zodpovedá názvu intra, hudba buráca nebezpečne, fanfáry akoby oznamovali, ratujte sa ľudia boží, prichádza totálna smršť! Tou smršťou je už napríklad skladba Kýho besa mi to tá stará ohyzdná striga do pohára nalála, besnejúce riffy surového charakteru neveštia nič dobré. Konečne poriadne železné riffy ktoré sa neohliadajú na čokoľvek, presne v duchu starých Venom nás lynčuje prachsprostá dzunganica! Navyše tie riffy ohyzdné sú atmosférický dobre postavené, tak, že vás prenesú do časov nečasov, kedy ešte po blbinách v Metale nebolo chyrovať. Hlavne ku koncu skladby prídu riffy tak zapamätateľné, že sa vám vynoria z podvedomia aj v stave vysokého alkoholického opojenia. V tých riffoch je niečo majestátne a zlovestné, napredujú s hrdosťou a silou. Pokračujeme ďalšou salvou Na krídlach cemnoty do horských úbočí zostupuje posol moru a hniloby, jeden z najlepších majsterštychov albumu. Fatálna vyhrávka, groteskne odsýpajúce tempo, strigônske vokály, chytľavé momenty a hlavne tá pasáž s akustickou gitarou a zhovadilou basgitarou, pripomína mi to temnotu z mnohých slovenských rozprávok a legiend.
Pokračujeme skladbou O víne, kterak učený Hugolín Gavlovič z Horovec vyprával s kultovým introm od strýca Marcina. Niekto v tom môže vidieť niečo dosť veselé a humorné, no keď sa nad tým zamyslíte, až taká sranda to zas nie je, teda nie prvoplánová. Čierny humor je týmto pánom vlastný, táto skladba sa taktiež ako predošlá objavila na prome a taktiež patrí medzi tie najlepšie. Parádne riffy vykopané z nejakého starobylého hrobu, exhumované toť predvčerom a do toho nostalgické sóla, kozie vokály a Heavy Metalové backing vokály, proste radosť počúvať! Stridže dni, kedy neradno po slnka západe vychádzat, ni perí drápat, tu sú riffy obzvlášť kruté a melodika je desutvorná, pripomína mi to tie nečisté bytosti, ktoré sa v noci po strechách potulujú a komínmi sa spúšťajú do obydlí ku spiacim, nič netušiacim neborákom. Znova úžasné vokály keď mŕtvolné krákanie je prerušované divným rozladeným vokálom ako z Fenrizových zlých snov.
Starý z hory, čo zver svoju budzogánem pobil je novou skladbou zo stajne MALOKARPATAN, pohybuje sa často v pomalšom tempe, čo vyúsťuje do ťažších riffov, prináša tak ešte žalostnejšiu atmosféru s duniacou basou. Úplne cítite zápach hnoja, močovky a iných nechutností, keď vám prsty na nohách omŕzajú. Skladba obsahuje aj chytľavejšie aj menej veselšie momenty. Samozrejme tým nechcem povedať, že by šlo o nejakú veselosť či niečo podobné. Je to taktiež poriadna staro školská víchrica s dôrazom kladeným na zákernosť. Pokračujeme ďalej, O jedném, čo pijatikou rozum si pomúcil a nakonec v chléve prenocovat musel. Svižnejšia skladba tiež z proma, tu ako som už spomínal, pripomína vokál Fenrizove divotvorné hlasové prejavy, čo skladbe len prospieva. Dobre skomponované riffy vás unášajú kamsi vysoko nad strechy slamené a do diaľav vás odpratáva. Tiež príde na pomalší moment, kedy gitary zhutnejú a sóla spievajú ako nočné sovy za dedinou. Zostávajú nám posledné dve skladby a to konkrétne Z jazera ozruta, s volíma rohama a telom chlapiny a Popolvár najväčší na svete, šarkanobijca a bohatier. Čo iné než bohapusté rinčanie strún môžeme očakávať? Kapela má svoje typické melodické postupy vďaka ktorým ich môžeme medzi inými dychovkami rozoznať, svojské postupy v komponovaní a hlavne sóla, ktoré majú dušu, niečo takéto som v našich končinách ešte nepočul. Autentickosť s kapelami zo 70tych a hlavne 80tych rokov je nesporná, je tomu uspôsobený aj zvukový kabát ako keby to v lese na starý magnetofón za Valpurginej noci bolo nahrávané. Za pozornosť určite stoja skvelé texty napísané v starom dialekte a podané dobovo s atmosférou, s rozmanitými strašidlami, opilcami, ľudovými zvykmi a mýtmi. Všetko je to hodené do roviny aj trochu žartovnej, aj strašidelnej, z čoho vzniká niečo groteskné až podivné. Ono toto všetko cítiť aj zo samotnej hudby, je v nej aj nadhľad, ortodoxnosť, zatuchlina ako keď prídete do starej izby. Ale čo je najdôležitejšie, aj svojskosť osobností, ktoré MALOKARPATAN tvora, úplne ich vidím ako v nejakom sklepe pijú víno a dumajú nad novými nápadmi. V ich hudbe je cítiť aj niečo slovenského, nie len v textoch, samozrejme aj v atmosfére hudby, niečo z našej minulosti, ale je to podané úplne inak ako to robia napr. Martinčania Lunatic Gods, majú bližšie napr. k Master´s Hammer, ale nekopírujú ich. Používajú len podobné prostriedky k vyjadrovaniu, majú podobné umelecké cítenie a práve preto môže MALOKARPATAN preraziť bránu a dostať sa do povedomia zahraničných fans.
Pri napočúvaní „Stridžích dní“ som si uvedomil, že táto kapela má veľmi dobre našliapnuté s dobrými nápadmi, a nechávajú za sebou nejednu zahraničnú kapelu, ktorej sa dostáva omnoho väčšieho uznania. Tým mám na mysli aj kapely, ktoré sa nachádzajú pod zaujímavými labelmi od Profound Lore začínajúc až po Invictus končiac. Ak budú na sebe pracovať, budú mať dostatočne silnú inšpiráciu, zohrajú materiál tak, že na živo to vyznie fanaticky, môže z nich byť kultová kapela, a ich skladby budú prerábať iné kapely.
Pri napočúvaní „Stridžích dní“ som si uvedomil, že táto kapela má veľmi dobre našliapnuté s dobrými nápadmi, a nechávajú za sebou nejednu zahraničnú kapelu, ktorej sa dostáva omnoho väčšieho uznania. Tým mám na mysli aj kapely, ktoré sa nachádzajú pod zaujímavými labelmi od Profound Lore začínajúc až po Invictus končiac. Ak budú na sebe pracovať, budú mať dostatočne silnú inšpiráciu, zohrajú materiál tak, že na živo to vyznie fanaticky, môže z nich byť kultová kapela, a ich skladby budú prerábať iné kapely.