MALOKARPATAN „Cesta podzemnými sálami Kovovlada“, self released, Digital´18, SK

Nové EP MALOKARPATAN „Cesta podzemnými sálami Kovovlada“ sa nestretlo v našich tlačovinách, či weboch skoro so žiadnou reakciou, ale nie je sa čo čudovať, MALOKARPATAN v našich končinách nemajú na ružiach ustlané. Len hŕstka ľudí ich počúva, zatiaľ čo v zahraničí si budujú silné meno a málo ktorá slovenská kapela dokázala hrať na tak silných festivaloch s tak ohromnými menami ako práve spomínaná horda. Novinkové EP slúži podľa slov kapely skôr ako menší experiment a určite nie je smerodajné pre ďalší vývoj ich štýlu. Obsahuje dve skladby, z čoho prvá je intro Cesta podzemnými sálami Kovovlada I, pre dotvorenie atmosféry. Príde mi ako uvedenie poslucháča do podzemnej siene aby si tam druhú skladbu Cesta podzemnými sálami Kovovlada II mohol užiť v chladnej temnote a vlhkosti. To, čo vás na začiatku bezpečne zabije, je zvuk nahrávky, dokonalý analóg, stlmenie výšok, stredobasy vytiahnuté dopredu, zvuk celkove pôsobí skryto, nevýrazne, čo je samozrejme zámerom. Akoby vyzdvihli celú tú atmosféru podzemia a šera. MALOKARPATAN tu znejú snáď ešte o niečo temnejšie a zlovestnejšie než na ich dvoch albumoch. Harmónie sú vážnejšie, dramatickejšie, akoby zo seba zhodili všetky tie Heavy, či Rock´n´Rollové plášte a zostalo len surové Metalové jadro. Úvodné riffy sú dosť netypické pre MALOKARPATAN, sú hrané značne pomalšie, sekané, pochmúrnejšie, do toho podivné klávesové experimenty, rozhodne ide o zaujímavé počúvanie. Netvrdím ale, že by tu úplne stratili svoj rukopis, sú tu elementy, ktoré jednoznačne napovedajú kto že nám to hrá, možno tu cítim určitý vplyv ranných Master´s Hammer, alebo ďalších českých BM legiend, bez toho, aby ich kopírovali. Druhá polka skladby je ešte atmosférickejšia, otvorí sa kompozícia, priplazia sa klávesové chorály, riffy majú ešte mohutnejší Black Metalový nádych prvej vlny. To čo je ale najpodstatnejšie, kapele sa plne podarilo prekryť hudbu s textovou náplňou a atmosférou. Celé to tvorí kompaktný celok aj so zvukom, akoby to tak malo byť a vždy bolo a bude. Posila na druhej gitare ešte nie je tak poznať ako to určite bude v budúcnosti, no skladba je to pozoruhodná a má ešte osobitejšiu auru ako ich doterajšie diela. Je to akoby iná, druhá tvár MALOKARPATAN, no v jadre je to stále to isté.