MALTHUSIAN „Below The Hengiform“, Invictus Productions, EP´15, ISL

Môže byť lepší pocit ako keď počúvate ešte len druhú nahrávku malej kapely, a to v minulom prípade bolo len demo, a dnes troj skladbové EP, a z oboch nahrávok cítite fanatickú a fantastickú prácu? Presne takto sú na tom Islanďania MALTHUSIAN z ktorých predošlej práce „MMXIII“ ma mátali mučivé psychotické nočné mory. Otázkou bolo, či dokážu nadviazať alebo priam nahrať ešte lepšiu nahrávku. Odpoveď je jednoznačná, dokázali. Zaškatuľkovať hudbu MALTHUSIAN je na jednej strane jednoduché, veď ide o Death / Black, na druhú stranu aj zložité, pretože ich hudba je niekde inde než napr. Grave Miasma či Perdition Temple. Samozrejme tým nechcem povedať, že obe spomínané kapely sú jednoduchšie zaškatuľkovateľné a tým aj lacnejšie či slabšie. Títo Islanďania ponúkajú nezvyčajný pohľad na tento obskúrny žáner, ktorý často ťaží z čistoty týchto žánrov. Príde mi, že MALTHUSIAN používajú tak zaujímavé riffy a nálady, že to cítim ako svet za zrkadlom, akoby sa vytrácali z našej reality (nie že by sa úplne stratili) a prechádzali kamsi do iných končín bytia a vnímania, balansujú niekde uprostred, nepatria priamo ani sem ani tam. Sú zachytení nad priepasťou z ktorej napoly nebezpečne visia a to je veľmi zaujímavé, v tomto prípade mi tak trochu pripomínajú Portal, len s tým, že Austrálčania sú celým svojím bytím už za zrkadlom reality, a preto ich zachytia len zvláštne bytosti s netradičným cítením. Hudba telesa z Islandu je fascinujúca sama o sebe, započúvajte sa do zvrátených riffov ktoré sú vedené skúsenými a šikovnými prstami, miestami ide o celkom jednoduchú prácu, inokedy zabiehajú za rámec techniky tak, že to nepôsobí lacno a prvoplánovo ako u typických progresívne technických zoskupení. Videl by som tu určitú spojitosť napr. s druhou tvárou Gorguts (tým mám na mysli ich nie klasické obdobie), alebo s Ulcerate, ale MALTHUSIAN pôsobia ešte divnejšie a nafetovanejšie. Za to všetko môžu podivné nálady grotesknej ohavnosti a prepadajúca sa podlaha šialenstva, všetko je príliš vážne a temné na to, aby som mohol spomenúť slovo avantgarda, aj keď je to len môj subjektívny postreh, nie každý s ním musí súhlasiť a bez problémov si tam môže tú avantgardu dosadiť alebo vycítiť. Vo všetkých skladbách dominuje mizerná disonancia a psychadelické nabobtnanie, sami sa pritom museli pozerať do svojich vlastných krivých zrkadiel za ktorými sú dymové clony, v ktorých sa mihotajú črepiny odvrátenej reality. EP ponúka kvalitnú porciu nadštandardnej hudby z ktorej labyrintu sa neviem a ani nechcem vymotať. Už od prvého počutia „Below The Hengiform“ to bol silný zážitok, a každým ďalším počúvaním moja fascinácia nadobúdala stále väčších rozmerov, neviem sa týchto troch skladieb presýtiť! Je to vďaka hĺbke a komplexnosti, ktorú smelo môžem prirovnať k najlepším momentom Morbid Angel (nie že by som ich hudobne zrovnával), pracujú len na podobnej báze umeleckého prednesu a nesporného talentu vnímať realitu odlišne. Je mi cťou skočiť do tej hlbokej priepasti kde sa to hemží nočnými tieňmi a moja myseľ sa otvára pre nové nočné mory, ktoré sú strašidelnejšie než všetky čo som doteraz vnímal. Opisovať všetky zaujímavé momenty a nálady na EP je na dlho, tieto tri skladby sú tak unikátne, že by som na každú skladbu vedel zapísať aspoň dve strany A4 a ani to si nie som istý, či by som vystihol podstatu. Toto nie je hudba na opisovanie, ale na vnímanie a počúvanie, preto píšem túto recenziu tak trochu abstraktným spôsobom. Ak už týchto pár skladieb, ktoré doteraz vydali, disponujú tak osobitou aurou, neviem si predstaviť čo toto zverstvo môže vyprodukovať na dajme tomu plnohodnotnom albume. Fantastická forma aj obsah, malátnosť a paralýza v jednom, psychotickosť a boriaca sa temnota, MALTHUSIAN otvárajú bránu, nahliadnite aj vy za zrkadlo!