MARTWICA „I Wszystko Stalo Sie Szare“, Demo, Digital´17, POL

Ďalšou poľskou halucinogénnou hubou je kapela MARTWICA, hrajúca Black Metal s povedzme nie priamo ortodoxnou líniou. Mohol by som menovať pomaly dve desiatky ďalších podobných a hlavne nových kapiel, ktoré majú zväčša názov kapely a texty v Poľštine a ich hudba znesie nálepky ako psychadelický, vizionársky, avantgardný, moderný, progresívny, ale stále s BM koreňmi. Presne sem spadajú aj MARTWICA z bližšie nešpecifikovaného mesta s bližšie nešpecifikovanými hudobníkmi, všetko je teda len o ich hudbe, prístupe a vízii. Treba dodať, že táto squadra má na konte už dve predošlé demá a dokonca aj ďalšie najnovšie z roku 2018, ktorému určite budeme venovať pozornosť. MARTWICA sa taktiež trochu odlišuje od podobných kapiel v určitých detailoch, sú rozoznateľní, no štýlovo presne spadajúci pod túto novú vlnu. Riffy sú vedené záhadným a čudáckym systémom, zväčša používajú spodné tenšie struny, len málokedy príde na klasické tremolo pílky, aj keď aj tie sa tu občas vyskytnú. Gitarista priam hladí struny jemnými pohybmi ruky, toto hranie musí byť o niečo komplikovanejšie a náročnejšie, pretože ide o dosť čisté tóny, tie musia vyznievať totálne presne. Skvelým príkladom nech je prvá skladba Prolegomena atakujúc časomieru cez 8 minút. Začiatok je tajomne ambientný, zvláštne sa ťahajúce tóny vás správne naladia (alebo rozladia) do stavu, kedy vám hneď prvé riffy postupne a pomaly začnú vnikať do vedomia. Melodika akoby pochádzala z bizarného panoptika zblúdilého zúfalstva dnešnej doby, aj keď sa dá skvele napočúvať, harmonicky sa operuje skôr s disharmóniou a polo šialenstvom. Hlavnou a ústrednou témou je určitá gitarová linka opakujúca sa ako volanie sirén z neznámej pevniny, na ňu sa nabaľujú ďalšie mysteriózne riffy, kde tu prechádzajúce do akustických psycho výlevov. Z hudby cítiť eschatologické pocity, zúfalstvo, nastávajúcu nekonečnú temnotu a beznádej vidieť ešte niekedy niečo svetlé a možno aj radosť z pochmúrnosti. Hudba sa akoby zrkadlí na hladine reality, no všetko sa rozpadá na jej lesku, ktorý je len klamlivou clonou za ktorou sa ukrývajú mystériá, ktoré sú pre nás zatiaľ len vierou, mýtmi, legendami. Skladba má aj gradujúcejšie a hustejšie momenty, na rad prídu klepačky ale sú vkusne zvukovo zakomponované aby nepôsobili príliš hrubo a výrazne, ich prítomnosť si uvedomíte, ale zároveň nenarúšajú mystickú auru skladby. Začiatok druhej (nic) hovorí za všetko, zhudobnenie nihilizmu a ďalších podobných pocitov ide kapele z ruky, je to len krátka inštrumentálka psychadelickej prelietavosti. Nasleduje Nagle Czas Sie Zatrzymal, ďalšia pôsobivá a depresívna poloha s výrazne akustickými gitarami, dokonca sa cez ňu vrství ďalšia akustická gitara a klávesové plochy napomáhajúce prehlbovať už aj tak slušne vybudovanú atmosféru. Táto skladba absolútne nekorešponduje s Metalovou tvárou MARTWICA, ale po stránke atmosféry je plne sa hodiaca do celkového konceptu. To posledná ...I Wszystko Stalo Sie Szare je zas najnadupanejšou a najintenzívnejšou, ale i najrýchlejšou skladbou, z čoho jasne vyplýva, že chlapi sa snažia, s každou vecou poriadne pohrali a skladby tak rozpracovali že ani jedna sa nepodobá na druhú, ale zachovali pritom ucelenosť celého dema pokope. Každému sa môže páčiť iná skladba z tohto dema, mojim favoritom je určite prvá najzáhadnejšia stopa. Ak máte radi filmy Davida Lyncha, všetko to záhadné čo je za červenými závesmi, podivné chovanie čudných ľudí a presahy do filozofických rozmerov, práve vás by mohla MARTWICA hudobne a duchovne zasiahnuť. Ich zvuk je ale typická demo produkcia, pri tichších a akustickejších vibráciách budete počuť v pozadí zrnitý zvuk gitarových hláv s miernou rezonanciou, čo atmosféru nahrávky ešte viac umocňuje. Presne takto sa mi to páči, čistý štúdiový zvuk by mi tu nesedel, museli by do neho vniesť niečo podivné aby ma to zaujalo, preto dúfam, že táto kapela sa udrží v tomto pásme undergroundu. Moja promo verzia však obsahuje o skladbu naviac oproti skladbám, ktoré sú uvedené na Metal Archives, je ňou Skrywany Przez Chaoz. A verte že je to riadna porcia avantgardy, kde tu sa bubeník ponorí do jemne jazzových temp, gitary hučia ako rotujúce kolesá chaosu, nechýba ani dávka určitej schizofrénie, zavádzania a blúdnosti, tlieskam.