MARTYRVORE „Malevolent Desolation“, Iron Bonehead Productions, EP ´14, USA

Vždy ma trochu zamrzí keď idem písať recenziu na nejakú neznámu kapelu a pritom ich najnovší počin, ktorý recenzujem, je už v poradí x-tým počinom, na druhej strane je tak veľa kapiel, že všetko sa stíhať nedá. Podobne je to aj s touto americkou smečkou MARTYRVORE, majú za sebou demá, splity a dokonca aj debut „Obliteration“ z roku 2014, no ja som sa dostal k ešte novšiemu EP „Malevolent Desolation“. Hudobne sa jedná o zbesilý Death Black Metal, teda presnejšie War Metal. Poznám veľa kapiel v tomto žánri, mnohé z nich prinášajú úplný chaos a doslova nemelodické hulákanie smrti, MARTYRVORE dokážu, alebo chcú, vytvoriť niečo chytľavejšie. Samozrejme zas to musím uviesť na pravú mieru, chytľavejšie a melodickejšie v rámci žánru, inak ide o poriadnu zverskú hudbu a silný underground pre ktorý určite nebude mať veľa ľudí pochopenie. Gitary znejú tak surovo a extrémne, ako je to len možné, riffy sa často podobajú na Grindové veličiny, ale MARTYRVORE im dodávajú patričný démonický a apokalyptický nádych. Na druhú stranu netuším, či by takáto hudba bavila Grind fans, myslím, že by to bolo pre nich príliš „hudobné“, skladby možno zdanlivo „dlhé“. Rozhodne môžem povedať, že z ich hudby cítiť zlo a beštiálnu auru rúhania, celkove sú riffy dosť jednoduché a dalo by sa povedať až primitívne. Napriek tomu všetkému som bol prekvapený ako rýchlo som si toto šesť skladbové (ak nepočítam into a outro) EP napočúval, myslím, že stačili 4 posluchy a potom stačili ďalšie už len pre detailnejšie dopočúvanie. Skladby pôsobia akoby na vás v jednom momente niekto vylial za vedro nanotermitu, teda náhla vlna jadrovej energie vtesnaná do malého priestoru, tým myslím kratšiu minutáž skladieb, tak typickú pre War Metal. Skladby majú svoju chorobnú melodiku pripomínajúcu kataklizmatický bes uprostred noci, dokonca by som povedal, že celkom prepracovanú. Nechcem tým kapelu zas nejako označiť ako priam progresívnu, kapela dodržuje všetky štandardy žánru a pôsobia skutočne brutálne a agresívne, dokonca tu započujete skvelé sóla alebo pochmúrne klávesové podmazy napr. v skladbe Global Annihilation. Tieto sa objavujú pri pomalších a hutnejších momentoch, áno, títo Amíci vedia aj spomaliť a zahustiť atmosféru ešte viac do záhrobia. Dôležitou súčasťou a neodmysliteľným prostriedkom k dosiahnutiu čo najnebezpečnejšej atmosféry je určite vokál, tu sa oň stará Reaper. Používa viacero druhov prenikavých a démonických vokálov, od besných a surovo štekajúcich až po zrejme efektované, pripomínajúce začeraveného tvora dáviaceho svoje vnútornosti obrovskou intenzitou. Myslím, že všetky skladby sú rovnako silné a celkom slušne skomponované, kto si toto zhovädilé pustošenie napočúva, bez problémov by mal jednotlivé stopy rozoznať aj na ich živých rituáloch.