MELECHESH "The Epigenesis", Nuclear Blast Records CD ´10, ISR/HOL
MELECHESH moc rýchlo nechrlia albumy, napr. tento sa dostal do našej reality až po 4 rokoch, zaujímavé že zase v októbri, rovnako ako jeho predchodca, čo je magické obdobie kedy k nám prichádzajú temné sily. Tá dlhá doba čakania sa trochu odrazila aj v dĺžke celého materiálu, doteraz najdlhší album, aj keď druhý a tretí mali vyše hodinovú minutáž. Priemerná dĺžka skladieb sa predĺžila až na 6 minút, takže poriadne masívne sústo prichystali. Tentokrát sa nahrávalo v Turecku a CD znie možno viac profesionálne, no viac sa mi pozdával starší zvuk, ktorý bol o niečo metalovejší, rozhodne to nie je ale žiadna katastrofa, u nich sa slabej produkcie už nedočkáme, majú už svoje meno a skúsenosti. Nie je zlá technika hodiť na začiatok albumu nejakú odpalovačku, ale MELECHESH to teraz porušili čo môže niektorých aj odradiť. Prvá skladba Ghouls Of Nineveh začína zaujímavým riffom, ale také pomalé tempo aké sa spustí som nečakal, a čo je na tom najhoršie, do konca skladby sa ani nijako výrazne nezmení a pritom toto trvá skoro 7 minút, veru nie najlepší úvod. Dvojka Grand Gathas Of Baal Sin sa rozbehne už trochu viac, dokonca aj nejaké klepačky prídu na rad, ale na celom materiáli je ich ako šafránu, nachádzajú sa tu len 3 rýchlejšie songy, zdá sa akoby MELECHESH celkovo spomalili. Na tom by nebolo ani nič zlé, ale už tak často nemenia tempá, jednotlivé skladby majú len 1 až 2 tempá, čo im nepridáva na zaujímavosti, minule ich menili častejšie. Takisto sa nadobro vytratilo ich originálne "sumerské tempo" s kopákom, minule bolo v prvej skladbe a na albume "Sphynx" aj v dvoch. Teraz možno používajú niečo podobné, ale tak spomalene, že sa to už viac podobá na klasické tempo. Na zvýraznenie exotickej atmosféry nahrali aj dve inštrumentálne skladby s rôznymi tradičnými nástrojmi, akoby z pera Karla Sandersa, jednoznačne spestrenie albumu. "Emissaries" bol pre mňa jednoznačne silnejší a dal by som mu 10 bodov, ním si nastavili latku prekliato vysoko, jediné čo ich zachraňuje, sú pravé orientálne melódie, v ktorých sú majstri. Inak by vyznel tento materiál od neznámej kapely, čo by sa dalo hodnotiť ako prekvapenie roka. "The Epigenesis" vyšiel aj na zlatom vinyle v počte 750 kusov.
11/71:24/ 9 Storm
http://www.myspace.com/melechesh
MELECHESH moc rýchlo nechrlia albumy, napr. tento sa dostal do našej reality až po 4 rokoch, zaujímavé že zase v októbri, rovnako ako jeho predchodca, čo je magické obdobie kedy k nám prichádzajú temné sily. Tá dlhá doba čakania sa trochu odrazila aj v dĺžke celého materiálu, doteraz najdlhší album, aj keď druhý a tretí mali vyše hodinovú minutáž. Priemerná dĺžka skladieb sa predĺžila až na 6 minút, takže poriadne masívne sústo prichystali. Tentokrát sa nahrávalo v Turecku a CD znie možno viac profesionálne, no viac sa mi pozdával starší zvuk, ktorý bol o niečo metalovejší, rozhodne to nie je ale žiadna katastrofa, u nich sa slabej produkcie už nedočkáme, majú už svoje meno a skúsenosti. Nie je zlá technika hodiť na začiatok albumu nejakú odpalovačku, ale MELECHESH to teraz porušili čo môže niektorých aj odradiť. Prvá skladba Ghouls Of Nineveh začína zaujímavým riffom, ale také pomalé tempo aké sa spustí som nečakal, a čo je na tom najhoršie, do konca skladby sa ani nijako výrazne nezmení a pritom toto trvá skoro 7 minút, veru nie najlepší úvod. Dvojka Grand Gathas Of Baal Sin sa rozbehne už trochu viac, dokonca aj nejaké klepačky prídu na rad, ale na celom materiáli je ich ako šafránu, nachádzajú sa tu len 3 rýchlejšie songy, zdá sa akoby MELECHESH celkovo spomalili. Na tom by nebolo ani nič zlé, ale už tak často nemenia tempá, jednotlivé skladby majú len 1 až 2 tempá, čo im nepridáva na zaujímavosti, minule ich menili častejšie. Takisto sa nadobro vytratilo ich originálne "sumerské tempo" s kopákom, minule bolo v prvej skladbe a na albume "Sphynx" aj v dvoch. Teraz možno používajú niečo podobné, ale tak spomalene, že sa to už viac podobá na klasické tempo. Na zvýraznenie exotickej atmosféry nahrali aj dve inštrumentálne skladby s rôznymi tradičnými nástrojmi, akoby z pera Karla Sandersa, jednoznačne spestrenie albumu. "Emissaries" bol pre mňa jednoznačne silnejší a dal by som mu 10 bodov, ním si nastavili latku prekliato vysoko, jediné čo ich zachraňuje, sú pravé orientálne melódie, v ktorých sú majstri. Inak by vyznel tento materiál od neznámej kapely, čo by sa dalo hodnotiť ako prekvapenie roka. "The Epigenesis" vyšiel aj na zlatom vinyle v počte 750 kusov.
11/71:24/ 9 Storm
http://www.myspace.com/melechesh
