MEMORIAM „The Hellfire Demos“, Cosmic Key Creations 7´´Vynil´16, UK

Bolt Thrower zomreli, dosť smutné pre Death Metalové hnutie, no nič sa nedá robiť, život aj smrť idú ďalej, ale situácia nie je taká zlá, ako by sa mohlo zdať. Dnes už existuje kapela, ktorá znie úplne ako Bolt Thrower, nie, War Master to nie sú, je to MEMORIAM! Kapela sa skladá z dvoch členov Bolt Thrower a to konkrétne Andrew Whale na bicích, ktorý pôsobil v tejto vojnovej legende už dávnejšie, a to v ich najlepšom období, vlastne od začiatku 1986 až po album „...For Victory “! Druhým doslova veteránom je samotný Karl Willetts, bez ktorého vokálov si je hudbu na štýl Bolt Thrower len ťažko predstaviť. Zostávajúci členovia MEMORIAM sú basák Frank Healy známy z Benediction, Cerebral Fix, alebo Napalm Death a Scott Fairfax, gitarista, ktorý pôsobil taktiež v Benediction, ale iba live a taktiež ex Cerebral Fix. „The Hellfire Demos“ je vlastne úplne prvou oficiálnou nahrávkou MEMORIAM, akýmsi štartérom a demom zároveň, prvými dvoma skladbami, ktoré kapela zložila. Hneď ako som si materiál pustil, ocitol som sa v dokonalom svete Bolt Thrower, ale musím priznať, že aj niečo zo starých Benediction tu nájsť. Prvá skladba War Rages On dáva aj po názve aj hudobne jasne najavo, že znova budete cítiť zápach síry a hltať špinavú zakrvavenú hlinu v zákopoch, a keď sa nadýchnete, nepríjemne vás v pľúcach zapáli nejaký hnusný plyn, ktorý vás má otráviť ako potkana. Hneď úvodný riff je chytľavý a typický anglický, je v ňom snáď viac temnoty ako kedy Bolt Thrower dosiahli. A keď sa spustí Andrewova kanonáda bicích, hneď spoznáte klasické bubnovanie, ktoré si nemôžete zmýliť. Skladba má nosný gitarový motív, ktorý sa niekoľko krát opakuje počas celej skladby, áno, je to ten prvý úvodný motív, ktorý som už spomínal. Riffy sú inak poriadne hutné, ale aj groovy, na toto sa určite budú fans týchto anglických kapiel pod pódiom chytať. Karlov hlas sa nezmenil ani o milimeter, toto je typický on bez nejakých efektov, alebo vylepšení, toto musí počuť každý fanúšik tejto legendy. Druhá vec Resistance sa nesie v dosť podobnom duchu, v skladbe sú úseky, kedy rytmika úplne vypne na dve sekundy, aby sa mohla znova na plno rozbehnúť a znova vami zamávať. Melodika je pomerne ťažká a pochmúrna, no pritom znie ako od veľkej Death Metalovej legeny, sila skladieb určite priková aj najortodoxnejších fanúšikov klasického žánru smrti. Aj tu sa skladba pekne húpe v groovy rytmoch, chytľavosť a betónová ťažkopádnosť sú absolútne typickými črtami tohto dema. Obe skladby by hudobne aj zvukovo mohli v momente ísť na LP, sú to už priamo zabijácke tracky v konečnom štádiu vojnového utrpenia. Rytmicky sa kapela drží presne tam kde skončili Bolt Thrower, pomalšie až stredne rýchle pasáže miestami zapadajú do pomalých a ťažkých chvíľ, ale Andrew aj v týchto momentoch dokáže svojimi presnými a typickými prechodmi skladbu pružiť a dodáva jej kvalitné dynamické vyznenie. Ak si tento počin napočúvate, určite vám z hlavy len tak nevypadnú klasické riffy, ktoré sú mohutné s silné.