MERCYLESS "Pathetic Divinity", Kaotoxin Records CD ´16, FRA

Francúzsky MERCYLESS som spoznal až vďaka tomuto albumu, čo je možno na škodu, pretože aj napriek svojím kvalitám boli vždy niekde v ústraní, v tieni väčších kapiel, preto ho nemôžem veľmi porovnať so staršou tvorbou. Jedná sa už o ich šiesty plný nosič, pričom si prešli vlastným pádom do priepasti mŕtvych ako väčšina DM legiend, u nich to bolo celé desaťročie komatického spánku. "Pathetic Divinity" je v poradí druhý posmrtný album, ktorý jasne dokazuje, že nelenili, chytili druhý dych a ukazujú ako sa má hrať súčasný Thrash / Death Metal s old schoolovým feelingom a modernejším zvukom. Odišiel od nich dlhoročný gitarista a zároveň zakladajúci člen Stéphane Viard, ktorého nahradil Gautier Merklen z francúzskych Dehumanize. Nahrávanie, mix a mastering prebehli v troch štúdiách, ale výsledok určite stojí za to.
Zbežne som si prešiel ich diskografiu a zistil som, že prešli zaujímavým vývojom od klasického Death Thrashu k technickejším experimentom. Prvé 2 albumy boli ešte pod silným vplyvom Pestilence, najmä z obdobia "Consuming Impulse" a "Testimony of the Ancients". Na treťom "C.O.L.D." sa zahrávali s technickejším Thrash Deathom na spôsob Loudblast a Coroner. A štvrtý "Sure to Be Pure" bol už dosť rozporuplný, pripomína mi novšiu tvorbu Sepultury s vokálmi zachádzajúcimi až do Kornu, za čo ich väčšina fans zrejme odsúdila a zánik bol neodvratný. Po 10 rokoch experimentovania s elektro trip rockom v kapele Day Off Sin sa vrátili na scénu a nahrali piaty "Unholy Black Splendor", ktorým dali jasne najavo svoj návrat k zabijáckemu štýlu Pestilence. Týmto sme sa dostali až k novinke. Svojho odvekého morového syndrómu sa síce nezbavili, ale aspoň pridali viac vplyvov z okolitých štátov. Vokál je čistý Patrick Mameli, ale sóla akoby vypadli z albumov Immolation. Z Ameriky cítim ešte mierny vplyv od Monstrosity, hlavne album "Millenium", inak je to taká zmes holandskej a francúzskej scény. Oproti predchodcovi viac stúpli na plyn a pohybujú sa väčšinou v stredne rýchlych tempách len s občasnými spomaleniami. Bicman Laurent Michalak stále mení tempo, čím sa vyhýba monotónnosti a udržuje pozornosť poslucháčov. Navyše zdvojované riffy vytvárajú zaujímavé harmonické kreácie, počuť že sa dobre podučili od iných kapiel, zvrátené melódie musia nakopnúť všetkých fans klasického DM 90.rokov a dodávajú im trochu atmosféry. Toto je kryštálovo čistá esencia bez najmenších pokusov obzerať sa po modernejších trendoch, návrat 15 rokov dozadu, kedy všetky kapely rozdávali nápady ako na bežiacom páse. Tvrdý, ale zároveň ťažký zvuk im pridáva na presvedčivosti, nie je ani príliš čistý, ani príliš špinavý, presne vyladený na tento druh hudby, z hľadiska produkcie dokonalá práca. MERCYLESS patria skôr k tým kapelám, ktoré si držia konštantnú úroveň počas celého albumu, preto je ťažšie vybrať nejaké výraznejšie skladby. Klip ale natočili k trojke A Representation of Darkness, vidno že inšpirácia prišla zase od Immolation.
Francúzom sa podarilo na "Pathetic Divinity" zhromaždiť všetky elementy, ktoré potrebuje každý vražedný album, od ťažkosti, cez rýchle zmeny tempa až po dvojité riffy a zvrátené melódie. Ťažko sa hľadajú nejaké nedostatky, jediné čo by sa dalo zlepšiť, je asi len originalita, alebo aspoň svojskosť. To je v dnešnej dobe ale dosť ťažký oriešok, len máloktorým kapelám sa to darí. Môže za to najmä prebytok kapiel na dnešnej scéne kde je vzájomné ovplyvňovanie už takmer samozrejmosťou. Aj napriek tomu môžu byť MERCYLESS s výsledkom viac než spokojní.