MESSIAH "Rotten Perish", Noise Records CD ´92, SWI

Aby som pravdu povedal, švajčiarsky MESSIAH som nikdy veľmi nepočúval, okrem tohto jediného albumu. Podľa všetkého hrali najskôr len jednoduchší Thrash Black a až príchodom tretieho "Choir of Horrors" zmenili smer na technickejší Thrash Death. Podľa zbežného počutia cítiť, že ich vzormi boli vždy kapely ako Protector, Coroner, alebo Celtic Frost čo je viac než dobrý základ. Na "Rotten Perish" je okrem iného zaujímavé aj to, že prvý krát sa rozhodli nahrať koncepčný album založený na príbehu zlomyseľného vplyvu kresťanstva, drog a rôznych duševných chorôb na jedinca. Za týmto konceptom stojí gitarista Remo Broggi. Už obal hovorí za všetko, vždy boli lyricky zameraní protikresťansky, možno písali aj z vlastných skúseností. Štvorica hudobníkov nemala za sebou žiadne významné kapely, ktoré by stáli za pozornosť, ale vokalista Andy Kaina nemal žiadny iný nástroj, čo automaticky znamená len jednu gitaru v zostave. Točili počas letného júna 92 v štúdiu Powerplay v Berlíne, ale mixoval ho Sven Conquest v Morrisounde na Floride, čím vznikol zaujímavý zvuk. Album znie síce trochu suchšie, ale má aj potrebnú agresiu. Napr. gitara nemá ďaleko od Obituary a basový rytmičák im zase dodáva dynamiku. Veľmi sugestívne intro s akustikou, mysterióznymi anjelskými zbormi a detským hlasom vysvetľujúcim obsah textov sa im podarilo excelentne. Nastavilo výnimočnú atmosféru celého albumu, niečo podobné ťažko nájsť u iných kapiel. Týmto sa vyhli typickým gore, satanic, vojnovým, politickým, či patologickým témam. Z celého albumu cítiť atmosféru kostolov a cirkvi, v ktorej je ale niečo skazené, občas zachádzajúce až do psychiatrických liečební. Aj napriek silnému Thrashovému vplyvu necítiť u nich veľmi Slayer, idú na to dosť originálne, melodicky, skôr v štýle Celtic Fost. Výslovnosť Andyho pôsobí trochu exoticky, pretože jeho Angličtina je švajčiarska, to im tiež dodáva niečo na výnimočnosti. Žiadna skladba nie je vyslovene silná vďaka pomerne komplexnému riffovaniu a rytmom, ale album má svoju silu ako celok. Prekvapivo dobre počuť basovku, občas zaradia akustickú gitaru pre posilnenie skazenej atmosféry. Napr. piata Lines of Thought of a Convicted Man je viac menej len taká krátka akustická medzihra s vokálom. Najväčší šok pri písaní recenzie som ale zažil, keď som zistil, že osmička Dreams of Eschaton je vlastne cover od Manilla Road, čo som doteraz netušil, pretože skladba vôbec nevytŕča nad ostatné, dokonale zapadla do zvyšku. Ešte by som upozornil na poslednú Ascension of a Divine Ordinance čo je veľmi dlhá kompozícia dosahujúca takmer 10 minút. Je pomerne rozvetvená, stále sa menia nálady a po 7.minúte sa preklopí do záverečného finále s klavírom, detským recitovaným vokálom, pridá sa gitara, akustika a zbory, grandiózne zakončenie nútiace poslucháča pustiť si materiál odznova. Pre niekoho, kto ho nepozná a chcel by si ho dnes napočúvať, by to mohla byť náročná úloha, len ťažko by mu sadol. Možno mu chýba jedna výraznejšia skladba, ktorá dokáže poslucháča vtiahnuť a otvoriť mu dvere do útrob tohto diela. Druhá vec je aj pomerne dlhá minutáž čo si vyžaduje viac pozornosti. Kapela vyhlásila, že chcú byť melodickí, ale zároveň brutálni, čo sa im určite podarilo, navyše s dobrou dávkou atmosféry. Zaujímavý obal s anjelmi na štýl "Dawn of Possession" nakreslil anglický maliar Tim Beer, ktorý kreslil obaly aj anglickým Thrasherom Sabbat. Určite jeden z kultových albumov, ktorý vás dokáže preniesť do začiatkov 90tych rokov, povinnosť pre fans Celtic Frost.